Na nápad/žiadosť poľských kolegov sme zareagovali s potešením a veľmi radi sme zostavili tento stručný prehľad dejín pozorovania a zaznamenávania (veľmi) vzdialených objektov z územia Slovenska.

Dva navzájom viditeľné fragmenty povrchu Slovenska nachádzajúce sa vyše 190 km jeden od druhého. Zdokumentovanie takejto reality zostáva naďalej výsadou jediného známeho lovca výhľadov.

Ďalšia dávka výhľadovej lokálnosti prináša veľké mestá v centrálnej časti Podunajskej nížiny „nastajlované“ pod vrchmi, ktorých meno má cveng. A k tomu mnohé ďalšie drobnosti, na ktoré sa v podaní schopného „cvakača“ pozerá nemenej príjemne.

Nikdy nestrácať vieru a nádej bezo zbytku platí aj v diaľkárskom kontexte. Aj z toho „najsmutnejšieho“ kopčeka sa dá uvidieť až do „nekonečna“, pričom pri fantastických podmienkach.

Spoločná kompozícia našich veľhôr v pozadí značne vzdialeného veľkého sídla býva vždy zásahom, ktorý nadchne najmä, no určite nielen miestnych.

Medzinárodný deň žien bol v tomto roku 2020 na časti západného Slovenska aj dňom medzinárodných obzorov.

K začínajúcej Veľkej noci si dáme paradoxne vianočný darček v podobe úlovku, ktorý sa pred zrakom a objektívmi diaľkozrakých na streche Bielych Karpát neobjavuje na požiadanie.

Lovci diaľok na Slovensku snívali o tomto pozorovaní svoje najtajnejšie sny. Napokon sa skvostný unikát spravodlivo podarilo zlapať, nepochybujeme, tomu najzaslúženejšiemu z nich.

V jeden krásny teplý deň sa ustavičný lovec opäť raz nepokojne ošíval. Hlavným symptómom novej slovenskej diaľkovej „premiérovky“ boli napokon páliace ruky.

150-kilometrový rázovitý obecný dohľad z nížiny ako príjemné rýchle občerstvenie uprostred tohtoročnej diaľkovej hostiny.