Bachureň je skromné malé a relatívne nevysoké horstvo, ktorého teritórium spadá do okresov Sabinova a Prešov. Aj z jeho vybraných miestečiek sa však dá dosýta nasýtiť ďalekosiahlymi pohľadmi, tak ako sa to podarilo nášmu úspešnému pozorovateľovi (odporúčame i obsiahlejší materiál z tejto jeho túry, nedávno publikovaný na obľúbenom portáli Hiking.sk ). "Dnešný" lovec výhľadov je navyše známy svojim okulahodiacim fotografickým materiálom a farebná bachureňská jeseň na jeho krásnych záberoch vás zaiste prinúti slastne zaochkať.

Pozorovateľské gro u nás upriamime na pohľady východným smerom, zastavíme sa na dvoch vyhliadkach pod najvyššími vrcholmi pohoria. Prvé zastavenie robíme pod Magurou, odkiaľ je východný výhľad o čosi otvorenejší. V smere za Lysou Strážou sa v diaľke črtajú naše Bukovské vrchy a s nimi samozrejme aj príslušné poľské Bieszczady.

Na o čosi vyššom azimute možno z tejto magurskej vyhliadky vidieť ešte ďalej, najvzdialenejšie sú vrchy vo východobeskydskom Vododiľnom chrbáte {ukr. Вододільний хребет}, ktorý je akýmsi pokračovaním našich Bukovských vrchov a poľských Bieszczad na území Ukrajiny. Na horizonte smerom doprava je toho síce ešte viac, tieto ďalšie vrcholy si ale popíšeme až z druhej vyhliadky.

Oné druhé pozorovacie miestečko sa nachádza na lúčke severne pod rovnomenným najvyšším vrcholom Bachurne a ponúka o čosi obmedzenejší pohľad (celá východná panoráma z tohto miesta) než to prvé. Dohľadnosť sa postupne síce od severovýchodu trochu zhoršila, nami zaumienené objekty ale na obzore stále pózujú. Maximum dnešného pozorovania bude dokonca ležať až na ukrajinskej Boržave, podľa všetkého by sa mohlo/malo jednať o najďalej ležiaci bod, pozorovateľný z celého pohoria. Velykyj Verch {Великий Верх} sa však ukazuje v inej veľkosti i tvare než zobrazuje simulácia, objekt je v tomto smere zdá sa jemne ovplyvnený neštandardnou refrakciou (lomom, ohybom) svetelných lúčov v atmosfére, vedúcou k tzv. zdvihnutiu obzoru. Vyvýšenie terénu spôsobené úkazom predstavuje aspoň cca 15-20 metrov. Celkom nepochybne o zasnežený boržavský vrchol naozaj ide, keďže žiadna oblačnosť sa v čase pozorovania nad spomenutým pohorím nenachádzala. Škoda chýbajúceho o čosi väčšieho detailu z teleobjektívu, náš pozorovateľ však podľa vlastných slov obrysy kopca zaregistroval až doma :-(

Zakončime dnešné riadky asi už neoriginálnym, stále však živým motivačným konštatovaním, že aj navonok nenápadné lokality pestrého Slovenska sú bohaté na krásne scenérie. V Bachurni to v polovici novembra 2017 jednoznačne stálo za to. A oný jesenný dátum sa pozorovateľsky naozaj vydaril nadmieru, a to doslova až do posledného krajinuosvecujúceho slnečného lúča (viď večerné pozorovanie v ten istý kalendárny deň zo Sninského kameňa).

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Peter Filip
Dátum a čas pozorovania:	streda 15.11.2017 približne v rozmedzí 11:45-13:15 SEČ
Lokalita pozorovania:	lúky pod vrcholom Magury (Bachureň): N49.0795208 E20.9193878 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk ) lúka pod vrcholom Bachurne (Bachureň): N49.0926675 E20.9205358 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Velykyj Verch (Polonyna Boržava, Ukrajina) 176,1 km
Simulácie UDeuschle:	pod Magurou -> V , pod Bachurňou -> V
Fototechnika:	Canon EOS 700D + Canon EF-S 55-250mm F/4-5.6 IS STM & Canon EF-S 15-85 mm f/3.5-5.6 USM IS