Po nejakom čase nám do redakčnej schránky opäť pribudol aj „neaktuálny“ počin, vylovený a objavený v osobných fotoarchívoch. „Keď sa na fotografiu pozriem, vždy si poviem, že sú to len Alpy. A veru nie... Po prečítaní vášho článku zisťujem, že to nie sú len také obyčajné Alpy, ale aj jasne zachytený najvzdialenejší bod viditeľný smerom na západ z Javoriny.“, spomína náš dnešný pozorovateľ.

Tento dávnejší kúsok pochádza z výhľadovo dobre známeho konca roku 2016 a odohráva sa na najvyššom vrchole Bielych Karpát. „Záver roku 2016 bol vskutku výnimočný, už niekoľko dní bolo jasno. V predposledný deň roka som sa preto z práce vypýtal skôr a rozhodol sa, že sa pôjdem poobzerať po najbližšom okolí, na kopce, ako je to s dohľadnosťou. Tá bola nakoniec úplne neskutočná.“, uvádza nás do deja Matej. Rekapitulácia preďalekého počinu z Veľkej Javoriny, keďže na tomto vrchole už boli miestne veľdiaľky pozorované aj o rok skôr, však bude špecifická a pridáme aj čosi navyše.

Tým navyše, ktorým začneme predstavenie Matejových úlovkov, bude ešte denný severovýchodný pohľad na Malú Fatru, ktorý sa otvára nad Holubyho chatou: „Západným smerom bola dohľadnosť ešte mizerná vzhľadom k priamemu zapadajúcemu Slnku. Dohľadnosť smerom na východ sa však zdala byť vynikajúca.“ A tak nám pózuje najprv Krivánska časť MF...:

...a plynule hneď vedľa sa nechce dať zahanbiť ani severná časť Lúčanskej Malofatry, ktorej dominujú Martinské hole:

„Začalo sa dosť stmievať a moje kroky zamierili napokon aj na okraj Javoriny k štátnej hranici. To miesto mám rád, tak prečo neísť.“, pokračuje Matej. Na sklonku dňa sa teda napokon predsa len presúvame na veľkojavorinský hraničný hrebienok s nádejou na alpské diaľky. A nádej je z tohto miesta opäť raz naplnená, pričom vskutku zaujímavým spôsobom. Ako býva na Veľkej Javorine neraz zvykom, pri pohľade na juhozápad nechýba na trase výhľadu výrazné lokálne inverzné rozhranie nad Viedenskou panvou. Pri spomenutom prechádzajúcom pozorovaní ležalo o čosi nižšie, teraz (korešpondujúc s hranicou tzv. hraničnej vrstvy a voľnej atmosféry) pre zmenu vo výške zhruba okolo 700-800 m n. m. To s ohľadom na svetelnú (= výhľadovú) trajektóriu spôsobuje, že opticky je pri pohľade na Alpy deformovaná práve vrcholová časť najdominantnejšieho objektu na obzore - Schneebergu. Na druhej strane však tentoraz v neporušenom tvare môžeme vidieť mnohé minule rozvlnené vrcholy, vrátane najvzdialenejšieho Ebensteinu:

V rámci obligátnych pár slov na záver už len poznamenajme, že ľahko dostupná Veľká Javorina predstavuje naozaj veľmi vďačné miesto na extra ďaleké výhľady. Veľmi vďačne sme sa preto na ňu prostredníctvom ďalšieho pozorovania aj reálne vrátili a určite sa pri nových pozoruhodých kúskoch budeme vracať znova a znova.
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Matej Ševčík
Dátum a čas pozorovania:	piatok 30.12.2016 okolo 15:00 SEČ (za dňa) a 16:30-16:45 (pri súmraku)
Lokalita pozorovania:	Veľká Javorina (Biele Karpaty) □ nad Holubyho chatou: 48.8579605N 17.6805710E (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk ) □ hrebeň: 48.8546983N 17.6688981E (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Ebenstein (Hochschwab, Rakúsko) 239,8 km
Simulácie UDeuschle:	nad chatou -> Malá Fatra , hrebeň - > Alpy
Fototechnika:	Nikon D7000 + AF Nikkor 70-210mm f/4