Stropné obzory strechy Malej Fatry Media type


Väčšinový prehľad horizontov z najvyššieho bodu známeho pohoria, vrátane nadpriemerne akostných obzorov v najvzdialenejšom smere.

Známejšia severná časť nášho štvrtého najvyššieho pohoria, kulnimujúca vrcholom Veľkého Kriváňa, síce nie je úplne ideálnou stanicou pre najďalekejšie „dokuky“, predsa je však aj z neho dosiahnuteľná dostatočne uznanlivá diaľka. Dnes si predstavíme existujúce portfólio väčšiny miestnych výhľadov práve zo strechy Krivánskej Malej Fatry a za toto zhrňujúce pozorovanie ďakujeme Jánovi a jeho superzoomu. V jadrovej časti článku si, verní zameraniu nášho portálu, odprezentujeme pokročilo vzdialené veľkokrivánske obzory, mnohé ďalšie bližšie objekty si však určite nenechajte ujsť nižšie v obsiahlej dokumentačnej galérii.

Najskôr nasmerujeme objektív na východ a vpravo od Veľkého Choča spozorujeme pohorie Kozie chrbty a najvzdialenejšiu časť Nízkych Tatier:


 

Pre ďalšie ulovené miesta v značnejšej diaľke musíme uskutočniť zásadnú zmenu smeru pohľadu. Za Martinskými hoľami sa ukazujú až fragmenty považskoinovecké a ešte o čosi viac doprava v ostrovnom štýle vykúkajú z inverzie aj najvyššie časti Bielych Karpát:




 

Vzdialenostný strop pozorovania leží na severozápade v obzoroch okolo štátneho horského symbolu našich českých susedov. Práve Hrubý Jeseník, ktorý sa v ten deň vykreslil naozaj parádne, predstavuje vôbec najvzdialenejšie končiny, ktoré možno za štandardných podmienok z Veľkého Kriváňa pozorovať:


 

O tom, že pradědovský smer bol v poslednú januárovú sobotu tohto začatého roku zhliadnuteľný naozaj excelentne, svedčí aj takmer 225-kilometrový počin zo Západných Tatier (Klin) , ktorý možno smelo označiť za kvalitatívne jedno z najlepších evidovaných tatranských pozorovaní Hrubého Jeseníka vôbec.

Na zábery v rámci tohto článku sa nezmestili niektoré ďalšie ďaleké pozorovacie ciele, prevažne z dôvodu ich polohy pod inverznou hladinou/oblačnosťou. Z toho najdôležitejšieho, čo súčasne radi uvítame na našich stránkach niekedy v budúcnosti, spomeňme najmä české pohoríčko Chřiby (okolo 135 km), česko-poľskú Zlatohorskú vrchovinu/Góry Opawskie (~160-165 km), poľskú Góru św Anny (~155 km), naše pohoria Branisko (~135 km), Tribeč (do ~105 km), či zlomok Malých Karpát okolo Havranice (~140 km).
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:

Ján Krpelan

Dátum a čas pozorovania:

sobota 25.1.2020 okolo poludnia SEČ (za dňa)

Lokalita pozorovania:

Veľký Kriváň (Malá Fatra > Krivánska Fatra)
N49.187498 E19.030859 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )

Najvzdialenejší pozorovaný objekt:

vzdialenosti podľa
simulátora UDeuschle

Šerák (Hrubý Jeseník, Česko177,7 km

Simulácie UDeuschle:

Kozie chrbty ‒ Kráľovohoľské Tatry , Považský Inovec ‒ Biele Karpaty , Hrubý Jeseník 

Fototechnika:

Panasonic DMC-FZ1000


Trasa najvzdialenejšieho výhľadu na GoogleMaps (podkladová vrstva Terén)

Približný profil trajektórie najvzdialenejšieho výhľadu podľa HeyWhatsThat za štandardných atmosférických podmienok


Ďalšie dokumentačné zábery z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii.

Spracoval: dv


Galéria

Kategórie článku
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.