V súčasnosti nepokračujeme s pravidelným publikovaním nových článkov na našom portáli. Zobraziť viac informácií. Webová stránka však zostáva dostupná a na našom facebookovom profile budeme aj naďalej v stručnosti sprostredkúvať informácie o diaľkovopozorovacom dianí. V prípade záujmu o zazdieľanie obsahu nám odkaz na pozorovanie pošlite v správe na spomenutom facebookovom profile, alebo na redakčný mail, ktorý taktiež zostáva funkčný a dostupný. Oba uvedené kontakty zostávajú k dispozícii aj pre akékoľvek dalšie vaše otázky, týkajúce sa diaľkových pozorovaní.

Ak máte záujem o publikovanie vašich pozorovaní v osobitnom článku na špecializovanej webstránke, neváhajte sa obrátiť napr. na poľských kolegov zo stránky Dalekie Obserwacje (mail: redaktorzydo@gmail.com), ktorí vaše pozorovania uvítajú a radi uverejnia. Na svoje úlovky môžete poľských kolegov upozorniť aj v ich facebookovej skupine o diaľkových pozorovaniach Tatry z Podkarpacia i inne Dalekie Obserwacje.

Úctivo vám ďakujeme za všetku, pričom nemalú priazeň, ktorú ste nám za 3 a pol roka doterajšej existencie nášho portálu prejavili.

29. apríla 2021



Slovensko-slovenský blesk z Čmeľku Media type


Dva navzájom viditeľné fragmenty povrchu Slovenska nachádzajúce sa vyše 190 km jeden od druhého. Zdokumentovanie takejto reality zostáva naďalej výsadou jediného známeho lovca výhľadov.

Po minuloročnom Richardovom skutku zo západotatranského Baranca sa zdá sa žiadny malokarpatsko-nízkotatranský ďaleký vnútroštátny výhľad nemôže za štandardných podmienok predrať na čelo vnútroštátneho výhľadového rebríčka. Rozhodne však tieto pohľady musia zostať v sfére nášho interesu, konieckoncov aj medzi týmito dvoma pohoriami je možné prekročiť vzájomnú dohľadnosť 190 km. A práve to vám v nasledujúcich riadkoch a fotkách s radosťou predstavíme v premiérovej verzii.

Za objektívom stál opäť slovenský diaľkový „všadefoť“ a pozorovaciou lokalitou sa stal malokarpatský kopec Čmeľok, pohodlne dostupný z Pezinskej Baby. „Bola to bleskurýchla predpracovná akcia, času bolo málo aj pri ceste na pozorovacie miesto - od zaparkovania auta na Babe k začiatku fotenia ubehlo 17 minút, aj pri ceste dole - rýchlo do roboty“, zhrnul svoje pozorovacie peripetie Richard. K peripetiám, hoci trochu iného druhu, môžeme zaradiť aj jeho prvý minuloročný septembrový pokus na Čmeľku: už vtedy úspešný, avšak z foťáku vtedy vyliezli fotografie v nepríliš uspokojiteľnej kvalite. Aj preto dostal ustavičný pozorovateľ od našej redakcie úlohu znovu sa vrátiť na miesto činu kúsok od brány tunajšieho vojenského objektu.

Prehľad severovýchodných čmeľockých výhľadov v pozadí Považského Inovca začneme od Strážovských vrchov. K nim sa postupne pridávajú Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kremnické vrchy aj Vtáčnik:


Úplne všetky odlovené nízkotatranské kúsočky si potvrďme na sotfvérovo vyladených obrázkoch. Pri brázdení horizontu sa dá zavše aj zapotiť, keďže ide o naozaj nepatrné fragmenty vrcholov, čo tak súčasne vyžaduje ideálne čo najdlhšie ohnisko fotoaparátu. Treba pritom tiež poznamenať, že k viditeľnosti objektov, tak ako boli v tomto prípade zaznamenané, prispela nadmerná atmosférická refrakcia na svitaní, vyústivšia vo výškový zisk zhruba do 50 m. Vďaka tomu bolo možné v masíve Ďumbiera spoľahlivejšie spoluzvečniť aj jeho vedľajší vrchol, a taktiež susednú Štiavnicu. Dosiahnutá maximálna vzdialenosť k posledne menovanej znamená v tejto chvíli druhé miesto v poradí najďalekejších vnútroštátnych pozorovaní Slovenska zo Slovenska:


 

Na samý záver prezentácie ešte kozmetický doplnok v podobe Tribča a Pohronského Inovca:


„Bolo bezvetrie a bolo chladné jarné ráno, no vybehol som hore tak rýchlo a tak rýchlo som zbehol, že mi zima určite nebola“, dodáva k svojmu rezkému výpadu zatiaľ jediný (známy a nami evidovaný) fotograf, ktorý úspešne zdokumentoval slovensko-slovenský 190+ kilometrový výhľad. Už druhý.

Aké zábery by sa mu podarili pri fotení s väčšou časovou rezervou pred východom Slnka zostáva v tejto chvíli už len v rovine predstavivosti, každopádne je to istý zostávajúci priestor na opakovanú realizáciu tohto počinu aj pre nás ostatných. Pri „zapnutej“ extra refrakcii je pochopiteľne šanca na dohľad k Nízkym Tatrám aj z ďalších, normálne nevhodných miestečiek v Malých Karpatoch (viď napr. januárovú Kuklu). Čím je pritom refrakcia, ohýbajúca svetelné lúče, výraznejšia, tým väčšie možnosti sa pozorovateľom samozrejme otvárajú. V každom prípade netreba ani chvíľku váhať: identifikovať, vidieť a odsnímať Nízke Tatry z Malých Karpát sa doteraz podarilo len nemnohým.
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:

Richard Ježík

Dátum a čas pozorovania:

piatok 22.5.2020 medzi 05:00 a 05:30 LSEČ (na svitaní)

Lokalita pozorovania:

Čmeľok (Malé Karpaty)
N48.3629794 E17.1986733 (zobraziť na Mapy.cz  | mapy.Hiking.sk )

Najvzdialenejší pozorovaný objekt:

vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle

Štiavnica (Nízke Tatry > Ďumbierske Tatry) 191,3 km

Simulácie UDeuschle:

severovýchod , detail Ďumbier&Štiavnica (+50m) 

Fototechnika:

Canon 4000D + Sigma 50-500mm


Trasa najvzdialenejšieho výhľadu na GoogleMaps (podkladová vrstva Terén)

Približný profil trajektórie najvzdialenejšieho výhľadu podľa HeyWhatsThat za nadštandardných atmosférických podmienok (použitý koef. refrakcie 0,15)
 

Ďalšie dokumentačné zábery z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii.

Spracovali: dv, db


Galéria

Kategórie článku
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.