Po minuloročnom Richardovom skutku zo západotatranského Baranca sa zdá sa žiadny malokarpatsko-nízkotatranský ďaleký vnútroštátny výhľad nemôže za štandardných podmienok predrať na čelo vnútroštátneho výhľadového rebríčka. Rozhodne však tieto pohľady musia zostať v sfére nášho interesu, konieckoncov aj medzi týmito dvoma pohoriami je možné prekročiť vzájomnú dohľadnosť 190 km. A práve to vám v nasledujúcich riadkoch a fotkách s radosťou predstavíme v premiérovej verzii.

Za objektívom stál opäť slovenský diaľkový „všadefoť“ a pozorovaciou lokalitou sa stal malokarpatský kopec Čmeľok, pohodlne dostupný z Pezinskej Baby. „Bola to bleskurýchla predpracovná akcia, času bolo málo aj pri ceste na pozorovacie miesto - od zaparkovania auta na Babe k začiatku fotenia ubehlo 17 minút, aj pri ceste dole - rýchlo do roboty“, zhrnul svoje pozorovacie peripetie Richard. K peripetiám, hoci trochu iného druhu, môžeme zaradiť aj jeho prvý minuloročný septembrový pokus na Čmeľku: už vtedy úspešný, avšak z foťáku vtedy vyliezli fotografie v nepríliš uspokojiteľnej kvalite. Aj preto dostal ustavičný pozorovateľ od našej redakcie úlohu znovu sa vrátiť na miesto činu kúsok od brány tunajšieho vojenského objektu.

Prehľad severovýchodných čmeľockých výhľadov v pozadí Považského Inovca začneme od Strážovských vrchov. K nim sa postupne pridávajú Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kremnické vrchy aj Vtáčnik:

Úplne všetky odlovené nízkotatranské kúsočky si potvrďme na sotfvérovo vyladených obrázkoch. Pri brázdení horizontu sa dá zavše aj zapotiť, keďže ide o naozaj nepatrné fragmenty vrcholov, čo tak súčasne vyžaduje ideálne čo najdlhšie ohnisko fotoaparátu. Treba pritom tiež poznamenať, že k viditeľnosti objektov, tak ako boli v tomto prípade zaznamenané, prispela nadmerná atmosférická refrakcia na svitaní, vyústivšia vo výškový zisk zhruba do 50 m. Vďaka tomu bolo možné v masíve Ďumbiera spoľahlivejšie spoluzvečniť aj jeho vedľajší vrchol, a taktiež susednú Štiavnicu. Dosiahnutá maximálna vzdialenosť k posledne menovanej znamená v tejto chvíli druhé miesto v poradí najďalekejších vnútroštátnych pozorovaní Slovenska zo Slovenska:

Na samý záver prezentácie ešte kozmetický doplnok v podobe Tribča a Pohronského Inovca:

„Bolo bezvetrie a bolo chladné jarné ráno, no vybehol som hore tak rýchlo a tak rýchlo som zbehol, že mi zima určite nebola“, dodáva k svojmu rezkému výpadu zatiaľ jediný (známy a nami evidovaný) fotograf, ktorý úspešne zdokumentoval slovensko-slovenský 190+ kilometrový výhľad. Už druhý.

Aké zábery by sa mu podarili pri fotení s väčšou časovou rezervou pred východom Slnka zostáva v tejto chvíli už len v rovine predstavivosti, každopádne je to istý zostávajúci priestor na opakovanú realizáciu tohto počinu aj pre nás ostatných. Pri „zapnutej“ extra refrakcii je pochopiteľne šanca na dohľad k Nízkym Tatrám aj z ďalších, normálne nevhodných miestečiek v Malých Karpatoch (viď napr. januárovú Kuklu). Čím je pritom refrakcia, ohýbajúca svetelné lúče, výraznejšia, tým väčšie možnosti sa pozorovateľom samozrejme otvárajú. V každom prípade netreba ani chvíľku váhať: identifikovať, vidieť a odsnímať Nízke Tatry z Malých Karpát sa doteraz podarilo len nemnohým.
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Richard Ježík
Dátum a čas pozorovania:	piatok 22.5.2020 medzi 05:00 a 05:30 LSEČ (na svitaní)
Lokalita pozorovania:	Čmeľok (Malé Karpaty) N48.3629794 E17.1986733 (zobraziť na Mapy.cz  | mapy.Hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Štiavnica (Nízke Tatry > Ďumbierske Tatry) 191,3 km
Simulácie UDeuschle:	severovýchod , detail Ďumbier&Štiavnica (+50m)
Fototechnika:	Canon 4000D + Sigma 50-500mm