K histórii diaľkového pozorovania na Slovensku


Na nápad/žiadosť poľských kolegov sme zareagovali s potešením a veľmi radi sme zostavili tento stručný prehľad dejín pozorovania a zaznamenávania (veľmi) vzdialených objektov z územia Slovenska.

Významné pozorovania diaľok v 20. storočí

Informácie o pozoruhodných slovenských diaľkových počinoch z obdobia pred rokom 2000, resp. pred nástupom éry digitálnej fotografie, sú veľmi sporadické.

V rámci hodnoverných zmienok o významných historických pozorovaniach sa niekedy v období rokov 1951-1960 spomína dohľadnosť 250 km z Kasprovho vrchu (Kasprowy Wierch) v západnom smere, zaznamenaná pri pozorovaniach z tunajšej meteorologickej stanice (Kolektív autorov 1974). Možno sa vcelku spoľahlivo domnievať, že išlo o pozorovanie pohoria Hrubý Jeseník v Česku, kde leží maximum z predmetného vrcholu v širšom západnom smere za štandardných atmosférických podmienok, predstavujúce v skutočnosti niečo vyše 220 km.

Nepochybne zaujímavá je zmieňovaná viacnásobná dohľadnosť na rumunské Rodnianske vrchy z Dubníka v Slanských vrchoch medzi rokmi 1970–1988 (Milan Stuchlý). Pozorovania, žiaľ bez možnosti fotografického zdokumentovania, mali byť uskutočnené nad inverziou počas vpádov arktického vzduchu.

Asi z roku 1988, alebo 1989 je zmieňovaná viditeľnosť Praděda z Vysokých Tatier, pričom v nasledujúcich dňoch po pozorovaní sa vo vtedajších Východoslovenských novinách mala objaviť snímka spomenutého českého vrcholu, odfotografovaná z Lomnického štítu. V prípade potvrdenia (dostupnosti) materiálu by sa pritom mohlo jednať o najstarší spoľahlivo zrekonštruovateľný záznam o slovenskom diaľkovom rekorde (viď jeden z ďalších odsekov tohto článku).
 

Po roku 2000 a čas diaľkárskeho boomu

Z roku 2002 sú k dispozícii diaľkové zábery z vysokotatranskej Svinice (Witek G.), ktoré sú súčasne k dnešnému dňu (zrejme) najstaršou dostupnou evidenciou o slovenskom maxime v diaľkovom pozorovaní.

Moderná, digitálna éra diaľkového pozorovania v našom regióne naplno prepukla v období okolo roku 2010. Z rokov 2007–2012 je predovšetkým z Vysokých Tatier známa zvýšená aktivita poľských pozorovateľov, ktorí svoje úlovky začali od roku 2008 publikovať na webe Dalekie Obserwacje . Na tomto špecializovanom portáli sa postupne začali sporadicky objavovať aj snímky so slovenským autorstvom. Osobitne je vhodné spomenúť činorodosť Michala Urdu, zamestnanca meteorologického observatória SHMÚ na Lomnickom štíte. Spomedzi konkrétnych pozoruhodných pozorovaní sa v tomto čase napr. objavila prvá dokumentácia územia Rumunska z nášho územia.
 

Zvyšovanie povedomia v slovenčine a rozširujúca sa evidencia diaľkových úlovkov

Ešte v roku 2011 sa začala rozvíjať samostatná diskusná téma o výhľadoch na portáli Hiking.sk, na ktorú v roku 2013 nadviazal možno povedať prelomový, hojne diskutovaný článok Michala Jurdíka. Na jeseň 2017 napokon uzrel svetlo sveta náš portál Na obzore a slovenské diaľkové pozorovania tak nadobudli „výsostný vlastný priestor v sieti, na ktorom sa, pochopiteľne, prešlo k systematickému zhromažďovaniu a publikovaniu uskutočnených pozorovaní, ale tiež rôznych iných druhov textov (teória, rozbory, atď.).

Hromadenie úlovkov v rámci diaľkárskej „disciplíny“ v posledných rokoch (od nášho vzniku) naplno pokračuje. Pokorená bola hranica 250 km a postupne sa množia cenné pozorovania z rôznych kútov Slovenska. Okrem rastúcej množiny slovenských lovcov diaľok sú na našom území naďalej enormne aktívni predovšetkým poľskí pozorovatelia.

Absolútne špecifickú pozíciu si vybudoval rok 2020, kedy bol zo Slovenska zachytený hneď celý rad najhodnotnejších, najžiadanejších a súčasne najvzdialenejších možných ďalekých cieľov. Alpy „padli“ z Veľkej Fatry a konečne tiež boli nielen videné, ale aj odfotografované rumunské Rodnianske vrchy. Premiérovo od nás boli taktiež zdokumentované Apusenské vrchy v rovnakej krajine, a to dokonca až s prekonaním bezprecedentnej diaľkovej hranice 300 km. Rumunsko, pre zmenu však Gutínske vrchy, sa podarilo fotograficky zachytiť poprvýkrát aj z našich veľhôr - (Vysokých) Tatier.

Vývoj slovenského diaľkového rekordu

Slovenské diaľkové maximum bolo dosahované/prekonávané striedavo poľskými a tuzemskými pozorovateľmi.

Tab.: Rekonštruovaný vývoj absolútneho slovenského rekordu v diaľkovom pozorovaní.

dátum výhľad = trajektória pozorovania vzdialenosť [km]
09.01.2002 Svinica (Vysoké Tatry) > Šerák 234,8
11.01.2009 Lomnický štít (Vysoké Tatry) > Břidličná hora  237,1
01.02.2011 Lomnický štít (Vysoké Tatry) > Šerák   (doplňujúca informácia ) 249,1
11.10.2017 Sitno (Štiavnické vrchy) > Göller 260,2
02.01.2020 Ostredok (Veľká Fatra) > Heukuppe 285,0
08.02.2020 Kráľova hoľa (Nízke Tatry) > Buteasa 309,6

Pozn.: Tabuľka bola zostavená na základe verejne dostupných zdrojov zdokumentovaných pozorovaní. Tabuľka môže byť neúplná, a preto nesie „len“ neoficiálny/predpokladaný charakter.


Na záver Vás pozývame a zároveň prosíme o participáciu na obsahu tohto článku. Vítané sú všetky odkazy na v texte nespomínané materiály, ale najmä vlastné či sprostredkované spomienky a prípadne i archívny fotografický materiál z uskutočnených pozorovaní v minulosti (osobitne cenné sú informácie spred roku 2000). Svoje postrehy zanechávajte či už tu v diskusii pod článkom, alebo v komentároch k facebookovému príspevku. V prípade hodnovernosti dôležitých a zaujímavých novonadobudnutých informácií k téme budeme článok aktualizovať.
 

Literatúra:
Kolektív autorov (1974): Klíma Tatier. Bratislava: Veda. 856 s.

Webové odkazy na materiály k téme:
Plus Jeden Deň (10.3.2011): Z Lomnického štítu dovidíte až do Maďarska
My Žiar (20.10.2017): Máme slovenský rekord? Dvojica zo Sitna dohliadla poriadne ďaleko
Korzár (13.2.2020): Deň, na ktorý sa čakalo. Z východu Slovenska nafotili rumunské Apuseni  (prehľad pozorovaní Rumunska zo Slovenska)

Spracoval: dv


Kategórie článku
separatorextra   
Diskusia (3)

Kvík?
04.11.2020, 12:23


Fascinujúce, tento rok má zjavne aj pozitívne stránky :-) Ale popravde ma trochu prekvapuje, že to neprišlo o niečo skôr. Nedávno som zistil, že mám Keprník odfotený z Lomnického štítu, síce v mizernej kvalite, ale je tam. Pritom to bolo len kompaktom (Canon S120) a za vcelku mizerných podmienok (01. 06. 2017 pri západe Slnka, značný opar, ale protisvetlo tomu značne pomohlo). A teraz tu pozerám, že svojho času to mohol byť dokonca slovenský rekord (247,8 km podľa udeuschle).

redakcia Na obzore /Dalibor/
05.11.2020, 10:25


@Kvík? 04.11.2020, 12:23; Spokojne pošlite mailom do redakcie a môžeme daný počin zrekonštruovať ;-)

Kvík?
05.11.2020, 13:37


Myslím, že tých päť rozmazaných pixelov za to dnes už veľmi nestojí, už aj tá zo Swinice z roku 2002 je kvalitnejšia. Ale pošlem.


Načítať iný obrázok.