Vezmime to tentokrát hneď v úvode hodnotiaco jasne. Pozorovanie, o ktorom pojednáva tento článok, nesie k momentu jeho uverejnenia tieto najdôležitejšie prívlastky:
• druhé najvzdialenejšie evidované pozorovanie z územia Slovenska s dosiahnutou vzdialenosťou iba neveľa od mýtickej hranice 300 km;
• najvzdialenejšie evidované pozorovanie z našich, resp. poľsko-slovenských veľhôr - Tatier (predošlé tatranské maximum vylepšené o takmer 50 km!), s premiérovým pozorovaním územia Rumunska z tohto pohoria;
• najvzdialenejšie pozorovanie, uskutočnené slovenským pozorovateľom - jeho autor v tomto ohľade prekonal samého seba, a to o vyše 12 km.

Na prelomové pozorovanie si slovenský výhľadový superlovec vybral Malý Ľadový štít. Na našom portáli je to v tomto prípade vôbec prvá návšteva Vysokých Tatier, majúcich osobitné postavenie medzi slovenskými diaľkovopozorovateľskými lokalitami. Až doteraz však bola drsná vysokotatranská žula jasnou doménou početnej skupiny poľských pozorovateľov, ktorí tu svoje extra ďaleké výhľadové chúťky úspešne uspokojujú prakticky od začiatku 21. storočia. Richard bol ale opäť pripravený a všetkým vytrel povestného kocúra, pričom v to osudné skoré ráno sa z jedného bodu pozeral do šiestich krajín (vrátane Slovenska), čo je v slovenských podmienkach maximálny možný počet.

Oželejúc niektoré iné objekty, napr. poľské Bieszczady, zahájil autor fotenie početných veľmi ďalekých obzorov od blízkeho masívu Lomičáku. ↓

V popredí ukrajinských obrysov sa postupne objavia Vihorlatské vrchy. ↓

O kúsok ďalej sa do diaľkovej hry s ukrajinskými Poloninami, ale aj ďalšími horskými celkami u našich východných susedov, zapájajú aj Slanské vrchy ↓

Naozajstná diaľková história sa začína písať, keď sa na horizonte zjavuje fragment Poloniny Krasnej - už ten by s prehľadom znamenal nové tatranské diaľkové maximum. ↓

Slanské vrchy sú aj naďalej slovenským vodítkom zahraničných veľdiaľok. Vpravo od Makovice sa vo veľmi nízkej zdanlivej výške premiérovo z Tatier darí zdokumentovať aj bezmála 250 km ďaleké obrysy kopcov v masíve Tupého ↓

Doposiaľ nezaznamenané objekty sa však neprestávajú na obzore objavovať aj ďalej, hoci ďalším snímkam už bolo potrebné pomôcť razantnejším softvérovým vyladením. Napravo od podcelku Mošníka sa každopádne môžeme pozrieť až kdesi k ukrajinskému mestu Chust, južne od ktorého dominuje masív Frasynu. Na tomto mieste na horizonte súčasne prvýkrát z Tatier pozorujeme rumunské územie, a to nielen na hranici ležiace vrcholy neďaleko spomenutého Chustu, ale vďaka ohromne výdatnej refrakcii sa pridávajú aj plnohodnotne rumunské kontúry v rámci Gutínskych vrchov ↓

Refrakciou podmienené zdvihnutie extrémne ďalekých segmentov obzoru bolo pri pozorovaní naozaj masívne. Gutínske vrchy sa prezentujú v podobe, ako keby bol Malý Ľadový štít normálne aj o 100 m vyšší! Nové zdokumentované tatranské diaľkové maximum je vďaka odkrytiu štandardne nepozorovateľných častí napokon určené hodnotou 294,2 km a našlo sa v nasledujúcom priezore cez Slanské sedlo. ↓

Na Malom Ľadovom bolo v diaľkárskom kontexte veľmi horúco. Zachytiť Rumunsko z Tatier bolo v očiach mnohých jasnou záležitosťou pre zimnú situáciu so supersilnou inverziou. Tušili sme však, že by sa to mohlo výnimočne podariť aj pri dominantne zafrontálnom pozorovaní v prechodnom ročnom období, čo jednoznačne evokovali niektoré skoršie pozorovania (najmä toto z Vihorlatu, či toto z Kráľovej hole). K ideálnym pozorovateľským podmienkam prispela aj supernadštandardná refrakcia s doslova megazdvihmi najvzdialenejších objektov na obzore. Až absolútny slovenský rekord, ktorý môže byť práve z Tatier dosiahnutý v prípade úspešného pozorovania ďalšieho rumunského pohoria - Apusenských vrchov, však nateraz odolal aj napriek uvedeným okolnostiam.

Nevieme ako vy, no my v redakcii sme sa po prezretí ponúknuteho pozorovania na veľa nezmohli. Aj preto situačný popis dnešného článku oprávnene uzavrime priamou rečou samotného, nesporne veľmi šťastného pozorovateľa: „Rozhodnutie vyliezť na štít padlo pri západe Slnka predchádzajúceho dňa, videl som z Nízkych Tatier smerom na východ celkom prijateľné podmienky. Nasledoval preto rýchly zostup k autu a presun do Starého Smokovca. Cesta hore na Malý Ľadový ubehla dosť rýchlo, od Téryho chaty som už pomaly šiel až na štít, kde som bol asi hodinu pred východom slnka. Nebol to môj nočný prvovýstup, cestu hore už som poznal, tiež bolo dôležité, že nemrzlo a terén bol len skalnatý. V zime by bol terén nepríjemný, a to hlavne v smere nadol. Hneď po príchode som odfotil 20-sekundovú expozíciu obzoru s úžasnou čistotou vzduchu a osvetlenými mestami. Po výmene skla som teleobjektívom začal dokumentovať obzory veľmi ďaleké, času bolo dosť, ibaže miesta na karte málo... Na danú nadmorskú výšku bolo teplo a bezvetrie, ležal som na skalách a s úžasom pozeral, čo všetko je vidieť. Posledné snímky, ktoré sa zmestili na kartu zachytili aj český Hrubý Jeseník (pozn. red.: značne horšej kvality, viď v dokumentačnej galérii) - s ohľadom na polohu presne oproti slnku som vôbec nečakal, že by mohol byť vidieť. Cesta dole bola rýchla a proti prúdu davu smerujúceho na Téryho chatu :)“

Pripomíname a dôrazne upozorňujeme, že vystúpiť na neznačené tatranské vrcholy je možné len za podmienok, ktoré vstup na takéto miesta umožňujú (napr. s platným príslušným oprávnením, v sprievode horského vodcu, apod.).
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Richard Ježík
Dátum a čas pozorovania:	sobota 19.9.2020 medzi 05:30 a 06:45 LSEČ (na svitaní)
Lokalita pozorovania:	Malý Ľadový štít (Tatry > Vysoké Tatry) N49.1961364 E20.1828747 (zobraziť na Mapy.cz  |  mapy.Hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Ogorohii (Gutínske vrchy, Rumunsko) 294,2 km
Simulácie UDeuschle:	východ-juhovýchod , (+100 m) masív Frasynu a Gutínske vrchy
Fototechnika:	Canon 4000D + 18-55 mm (set) & Sigma APO DG 100-300mm f/4; statív: vrcholový kameň

Ďalšie dokumentačné zábery z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii.

Spracovali: dv, db