Morský deň na Šimonke 
Biela perinka, z ktorej prečnievajú ďaleké hory až veľhory, rozhodne neuspáva. Práve naopak dokáže vyplaviť nejeden endorfín, či už priamo v teréne, alebo pri spätnom pohľade na fotografie.
Opäť si pomôžeme začiatkom minuloročného (2020) januára. Na Šimonku, najvyšší kopec Slanských vrchov, vtedy zavítal Milan. „Zlatá Baňa, kde som začal výstup, bola ráno v hmle, a to bolo veľmi dobré znamenie. Cítil som v kostiach, že hore to bude paráda. Ako som vystupoval vyššie a vyššie, začalo slnko presvitať cez oblačnosť čoraz viac a zrazu boli oblaky podo mnou a nado mnou hore iba úplne čistá azúrová obloha. Už pod sedlom Grimov laz bolo čisto. Táto cesta za slnkom na vrchol zo zahmlených nížin sa vyplatila, hore ma čakala nádherná inverzia a samozrejme parádne výhľady. Po príchode na vrchol bolo odtiaľ veľmi čisto a ostro vidieť Tatry, ktoré sa zdali byť neuveriteľne blízko, akoby boli len kúsok od Šimonky. Trochu to kazil akurát silnejší vietor, ale bol som dobre vystrojený“, rozpráva. Zaiste je naozaj vždy mimoriadne povznesujúce a príjemné, keď sa po neľahkom výstupe na vrchol zrazu pred vami otvorí takáto scenéria ↓
Čiastočným vrcholovým výhľadom na Šimonke dominuje smer západ až severozápad. Na Milanove panorámy sa zmestili kontúry vzdialených hôr zhruba od Volovských vrchov... ↓
...cez najmajestátnejšie slovenské vrchy a štíty až po Levočské vrchy ↓
„Morský“ detail na to najdominantnejšie na šimonkovskom obzore ↓
Ešte ďalej vpravo sa sponad oblačnosti nesmelo predierali aj kontúry Polonín - slovenských aj poľských. Práve vďaka zdanlivej polohe len tesne nad inverzným rozhraním sa na nich dokonca objavujú aj efekty optických deformácií ↓
„Na vrchol som v ten deň dorazil zrejme asi prvý v skorých dopoludňajších hodinách a bol som tam prakticky celý deň. Vyčkal som aj na západ slnka, po ňom som z vrcholu zrejme aj posledný odchádzal. Človeku sa až odtiaľ nechcelo odísť späť dole, do mračien“, spomína Milan. Pozrime sa teda ešte v krátkosti aj na súmrakovú atmosféru oného dňa. Nepochybne príjemne sa na horizont pozeralo aj počas zlatej hodinky... ↓
...a aj s temnejúcou krajinou počas hodinky modrej ↓
Takto to teda počas spektakulárnej, dobre „posadenej“ inverzie vyzerá na Šimonke. Raz darmo, krásne priezračná voľná atmosféra v kombinácii s rozsiahlym oblačným morom prináša len tie najokulahodiacejšie momenty. Mimochodom, v priebehu dňa si Milan odbehol aj na neďaleké rúbanisko zachytiť najvyššiu stavbu na Slovensku - vysielač Dubník, či Makovicu v lákavom inverznom prevedení. Tieto a ďalšie dokumentačné zábery nájdete v pripojenej galérii pod článkom.
Zhrnutie pozorovania
Pozorovateľ:
Milan Bališin Dátum a čas pozorovania:
piatok 3.1.2020 medzi 09:30 a 16:30 SEČ (za dňa, pri súmraku)
Lokalita pozorovania:
Šimonka (Slanské vrchy)
N48.9453353 E21.4672025 (zobraziť na Mapy.cz| mapy.Hiking.sk
Najvzdialenejšie pozorované objekty:
vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle
Zákľuky (Nízke Tatry > Ďumbierske Tatry) 140,7 km
Príslušné simulácie UDeuschle:
Fototechnika:
Panasonic DMC-FZ1000
Sony DSC-RX100
Trasa najvzdialenejšieho výhľadu na GoogleMaps (podkladová vrstva Terén)
Približný profil trajektórie najvzdialenejšieho výhľadu podľa HeyWhatsThat za štandardných atmosférických podmienok
Ďalšie zábery z pozorovania, vrátane dokumentačných, nájdete v nižšie pripojenej galérii.
Spracoval: dv
