Táto východniarska story v sebe prináša prekvapivo „znepokojeného“ pozorovateľa, ktorého však aspoň nejaká radosť z úlovku predsa len postretla v podobe zriedka sa vyskytujúceho pohľadu :)

V svižnom rytme sme sa pozhovárali s držiteľom nového slovenského výhľadového rekordu. Osobu, ktorá svojim činom otvorila dosiaľ nepoznanú diaľkársku dimenziu karpatsko-alpského (ne)konečna. 

Extraordinárny zimný deň priniesol paradoxne ďalšie žhavé dôkazy do pomyselnej súťaže o výhľadovo najvšestrannejší kopec Slovenska.

V súvislosti s minulotýždňovým rekordným počinom si mnohí z vás zaiste túto otázku položili: ako často asi možno vidieť Alpy z Veľkej Fatry? My sme hľadali aspoň čiastočnú odpoveď v meteorologických údajoch.

Principiálne mimoslovenské (hoci len tesne) ďaleké pozorovanie, ktorému však patria len tie najvyššie prívlastky: vzdialenosťou, autorstvom a obzvlášť dvojnásobne poctivým prevedením.

Schovaný-neschovaný, pozorovateľ ide! Výdatná refrakcia a biele šaty hľadaného však predsa len túto úctyhodnú vnútroštátnu diaľ odhalili.

Neskorojesenným mrazivým dotykom pohladený obľúbený slovenský vrchol, obľúbená inverzná scenéria a ako hlavný objekt programu obľúbený pozorovací cieľ v neobyčajnej XL veľkosti. Odolať je ťažké.

Tento výstrel zasiahol na najďalekejšej bielokarpatskej výhľadovej poľovačke „iba“ druhý najžiadanejší cieľ. V žiadnom zmysle však nepretrváva ani len najmenší dôvod hádzať do žita fotoaparatúru, ani priaznivecký zrak.

Západ Slnka na hrade týčiacom sa nad priľahlým malebným krajom a v tejto scenérii vzdialené Alpy. Ideálna konštelácia na príjemnú, možno aj nezabudnuteľnú večernú prechádzku, čo poviete?!

Tá istá maximálna supervzdialenosť z bielokarpatskej strechy v o niečo pozmenenej, pričom však stále pozoruhodnej forme. A k tomu pár drobností navrch.