Tento výstrel zasiahol na najďalekejšej bielokarpatskej výhľadovej poľovačke „iba“ druhý najžiadanejší cieľ. V žiadnom zmysle však nepretrváva ani len najmenší dôvod hádzať do žita fotoaparatúru, ani priaznivecký zrak.

Západ Slnka na hrade týčiacom sa nad priľahlým malebným krajom a v tejto scenérii vzdialené Alpy. Ideálna konštelácia na príjemnú, možno aj nezabudnuteľnú večernú prechádzku, čo poviete?!

Tá istá maximálna supervzdialenosť z bielokarpatskej strechy v o niečo pozmenenej, pričom však stále pozoruhodnej forme. A k tomu pár drobností navrch.

Územie Slovenska figurujúce tentokrát len ako tranzitná oblasť poriadne ďalekého výhľadu, ktorý má však do seba rozhodne niečo extra.

Richard sa vracia, alias pri ďalšom pokuse už mohylou ozdobené Bradlo vydalo aj svoje najvzdialenejšie výhľadové ozdoby.

V tomto prípade to nebudú žiadne strhujúce kompozície, ale naopak nenápadné a ubojované diaľky. Zato však obohacujúco cenné, posúvajúce slovenské ďaleké pozorovania o ďalší kúsok napred.

Novú jesennú výhľadovú sezónu otvára dlhočizný pohľad na tradičný západniarsky cieľ. V obrázkoch, zanechávajúcich pohladené oči, ale aj svrbiace ruky.

Sme radi, že cezhraničná spolupráca znovu zafungovala príkladne, a tak vám jednu z najúžasnejších diaľkových kompozícií so slovenskými veľhorami konečne môžeme predstaviť zvečnenú do reality. Nebude to ale samozrejme len o Tatrách.

Sto rokov od smrti jedného z najväčších Slovákov si pripomenieme aj my obzoruchtiví. Bezmála dvestokilometrovým pozorovaním od miesta jeho večného odpočinku.

Pokračujeme v započatej tradícii úspešných úlovkov z neočakávaných lokálnych zákutí. Dnes od požitavských vinohradov až na nízkotatranský hrebeň. Vari zase raz neveríte, že je to vôbec možné?!?