Biela perinka, z ktorej prečnievajú ďaleké hory až veľhory, rozhodne neuspáva. Práve naopak dokáže vyplaviť nejeden endorfín, či už priamo v teréne, alebo pri spätnom pohľade na fotografie.

Januárová nostalgia za výhľadmi prostredníctvom pohľadných chvíľ na ikonickom slovenskom bralnatom vrchu, keď v kalendári nastal ikonický pozorovací dátum.

Prvá z dvoch kapitol s charakteristickými, krajinársky príťažlivými zásahmi z pohoria, o ktorom je počuť málokedy.

Omamné skoré inverzné ráno využil diaľkový kanonier Slovenska na ďalšiu parádu. Počas tohto pohľadného jesenného svitania uvidel z najzastavanejšej dvojtisícovky Slovenska, okrem mnohého iného, aj čosi plnohodnotne zasluhujúce prívlastok extra.

Ak sa vám čírou náhodou zdalo, že sme na najvyššom vrchole Bielych Karpát v minulosti už vystrieľali všetky náboje, tieto odseky vás veľmi rýchlo vyvedú z omylu.

Naše veľhory a dvestotridsiatka v čase, keď je Slnko najvyššie nad hlavou, alias bohémske vyhrievanie sa na štíte, ktoré vyhrialo aj pozornosť diaľkových fajnšmekrov.

My všetci, vrátane našej redakcie, sme pri tomto pozorovaní s plným priehrštím superlatívov v role absolútnych štatistov. Nezlomný hrdina úsvitových okamihov napočítal pri historickom skutku v Tatrách bezmála do 300!

K začínajúcej Veľkej noci si dáme paradoxne vianočný darček v podobe úlovku, ktorý sa pred zrakom a objektívmi diaľkozrakých na streche Bielych Karpát neobjavuje na požiadanie.

Makovica rozhodne nebola prázdna a tí menší opakovane dokázali svoju veľkosť. Vitajte pri (nielen) Rodne 2, ktorá tentoraz zažiarila, čuduj sa svete, medzi intenzívnymi slnečnými lúčmi!

V čase keď ľudia skákali po stromoch, uvideli aj cez 280 km ďaleko. A neprekážal im v tom ani nejaký paranoidný piatok trinásteho!