Vzhľadom k nezanedbateľnej historickej hodnote prezentovaných skutočností špeciálne publikujeme informáciu o pozoruhodných diaľkových pozorovaniach spred takmer 70 rokov.

Z najnižšieho pohoríčka Slovenska možno vo fenomenálnej kompozícii dovidieť a docvaknúť až na rozsiahle druhé najvyššie horstvo našej krajiny. Najlepšia šanca na to prichádza na jar, keď sú ďaleké dvojtisícovky ešte snehom ozdobené.

Nitrianske pahorky a najvyššie malofatranské vrchy?! Túto kombináciu by ste tiež zrejme nečakali, ale vo výhľadovom svete existuje aj táto možnosť. A lokálny výhľadový pátrač ju v onú jarnú nedeľu premenil na úspešné pozorovanie.

Biela perinka, z ktorej prečnievajú ďaleké hory až veľhory, rozhodne neuspáva. Práve naopak dokáže vyplaviť nejeden endorfín, či už priamo v teréne, alebo pri spätnom pohľade na fotografie.

Druhá z dvoch kapitol s charakteristickými, krajinársky príťažlivými zásahmi z Krupinskej planiny. Týmito výhľadmi sa môže spravodlivo hrdiť obec Hrušov.

Prvá z dvoch kapitol s charakteristickými, krajinársky príťažlivými zásahmi z pohoria, o ktorom je počuť málokedy.

Spoločná kompozícia našich veľhôr v pozadí značne vzdialeného veľkého sídla býva vždy zásahom, ktorý nadchne najmä, no určite nielen miestnych.

150-kilometrový rázovitý obecný dohľad z nížiny ako príjemné rýchle občerstvenie uprostred tohtoročnej diaľkovej hostiny.

Táto východniarska story v sebe prináša prekvapivo „znepokojeného“ pozorovateľa, ktorého však aspoň nejaká radosť z úlovku predsa len postretla v podobe zriedka sa vyskytujúceho pohľadu :)

Pokračujeme v započatej tradícii úspešných úlovkov z neočakávaných lokálnych zákutí. Dnes od požitavských vinohradov až na nízkotatranský hrebeň. Vari zase raz neveríte, že je to vôbec možné?!?