Makovica rozhodne nebola prázdna a tí menší opakovane dokázali svoju veľkosť. Vitajte pri (nielen) Rodne 2, ktorá tentoraz zažiarila, čuduj sa svete, medzi intenzívnymi slnečnými lúčmi!

V jeden krásny teplý deň sa ustavičný lovec opäť raz nepokojne ošíval. Hlavným symptómom novej slovenskej diaľkovej „premiérovky“ boli napokon páliace ruky.

V čase keď ľudia skákali po stromoch, uvideli aj cez 280 km ďaleko. A neprekážal im v tom ani nejaký paranoidný piatok trinásteho!

Po zhliadnutí ďalšieho extra výčinu v podaní nezastaviteľného pozorovateľa vám jednoducho nezostane nič iné, než konštatovať: „Jež(í)kovi voči!“

Veľmi nenápadne a z čista-jasna, a to pochopiteľne aj doslova, sa odohralo momentálne štvrté najvzdialenejšie evidované pozorovanie z územia Slovenska.

Principiálne mimoslovenské (hoci len tesne) ďaleké pozorovanie, ktorému však patria len tie najvyššie prívlastky: vzdialenosťou, autorstvom a obzvlášť dvojnásobne poctivým prevedením.

Veľkonočný dvojhlavý Vihorlat a retrospektívny návrat o poltucet rokov k jednému z najvzdialenejších možných vnútroštátnych výhľadov na Slovensku.

Front za frontom, extrémny výhľad za extrémnym výhľadom.

Zimno-jarné zovretie frontami v teplom sektore tlakovej níže znamenalo ďalší exkluzívny výhľadový deň.