V súčasnosti naďalej nepokračujeme s plnohodnotným publikovaním nových článkov na našom portáli. Zobraziť viac informácií.

Ak máte záujem o publikovanie vašich pozorovaní v osobitnom článku na špecializovanej webstránke, neváhajte sa tiež obrátiť napr. na poľských kolegov zo stránky Dalekie Obserwacje (mail: redaktorzydo@gmail.com), ktorí vaše pozorovania uvítajú a radi uverejnia. Na svoje úlovky môžete poľských kolegov upozorniť aj v ich facebookovej skupine o diaľkových pozorovaniach Tatry z Podkarpacia i inne Dalekie Obserwacje.

12. augusta 2022



Dolniaky a ďaleké sú-mraky Media type


Tento počin zaiste viac rezonuje, jemne povedané, ako nie celkom úspešné pozorovanie. Každopádne si na tomto prípade ukážeme a popíšeme opäť raz niečo navyše z učebníc diaľkových pozorovaní.

Nielen výhľady z hôr, ale aj pozorovania z nížin plnohodnotne patria do rodiny diaľkárskej disciplíny. Výhľadový lov z dolniakov predstavuje charakteristický, pričom možno s čistým svedomím povedať, že až zásadne odlišný typ pozorovaní, než sú tie horské. Z miesta s malou nadmorskou výškou je ale tiež možné pozorovať aj naozaj značne vzdialené vrchy, ležiace dokonca až za magickou hranicou 200 km. V týchto prípadoch pozorované vrcholy typicky patria už medzi vysoké hory, ktoré spravidla tvoria akési uzatvorenie rozhľahlej nížinnej oblasti v danom pozorovanom smere. Z našej najväčšej - Podunajskej nížiny, takto možno z mnohých miest dovidieť na prominentné vrcholy najvýchodnejšej časti Álp, pričom je to možné aj z lokalít s nadmorskou výškou menej než 200 m n. m.

Práve v rámci Podunajskej nížiny v tomto článku mierime za súmrakom na Hronskú pahorkatinu a budeme sa teda pozerať a fotiť v prvom rade smerom na západ. Vidíme naozaj poriadne ďaleko, až kamsi do želaných končín. Napriek tomu však lov na konkrétne alpské vrcholy nekončí úspešne :( Široko-ďaleko nevidieť na oblohe žiadnu oblačnosť, mraky sú snáď naozaj iba v jednej jedinej časti obzoru. Nanešťastie je to tá, kam sa najviac upierajú pozorovateľov zrak i objektív. Oblaky pevne zvierajú práve dvojtisícové východoalpské masívy Schneeberg a Rax:

 

V záujmovej časti Álp sa žiaľ v čase pozorovania uplatňoval efekt náveternej strany pohoria. Vzhľadom k prevládajúcemu prúdeniu práve tu v interakcii s horskými masívmi vznikala oblačnosť, základňa ktorej pritom ležala pomerne nízko - okolité meteorologické stanice ju hlásili vo výške aj do 1000 m n. m. Obopínajúca oblačná masa žiaľ úplne znemožňovala uvidieť a rozpoznať terénne tvary východoalpských pohorí až po ich po vrcholové partie. Na fotografiách možno takúto oblačnú štruktúru pomerne ľahko odhaliť, keďže namiesto presných a nemenných kontúr kopcov vidno akési „bublajúce“ obrysy, obvykle rýchlo meniace svoj tvar. Len stroho dodajme, že na opačnej (záveternej) strane Álp samozrejme prevládalo jasné počasie (satelitné snímky: krátko pred západom Slnka a počas dňa ).

Prostredníctvom tohto materiálu sa ešte nakrátko ukážkovo prepojíme aj s teóriou diaľkových pozorovaní. Je zrejmé, že pozorovaná oblačnosť nad Alpami v tomto prípade leží prakticky v totožnej vzdialenosti ako sú samotné vrcholy, čo je až okolo 200-210 km. Napriek tomu však prezentované pozorovanie nemožno kvantifikovať ako takto ďaleké. Diaľkové pozorovania totiž zo svojej podstaty (viď ich definovanie) predstavujú zaznamenávanie pevných objektov, medzi ktoré pochopiteľne nepatria objekty a javy v atmosfére, vrátane akejkoľvek oblačnosti.

Bez plnohodnotného úspešného úlovku však prirodzene zostať nemôžeme! Ako cenu útechy sa v celej kráse nechal uloviť aspoň maďarský strážca južného horizontu pri pohľadoch z Podunajska. Strecha Bakonského lesu, aj so svojím charakteristickým leteckým radarom na vrchole, leží pritom veru už dostatočne hlboko vo vnútrozemí našich južných susedov:

Nezostáva nám tentoraz na záver nič iné, iba skonštatovať naozaj nemalú dávku pozorovateľskej smoly, do parádneho úlovku totiž chýbalo naozaj (pra)máličko. Toto pozorovanie nám však aj bez pomyselnej čerešničky na torte poslúži ako pekná prípadová štúdia niektorých príslušných aspektov v rámci diaľkovopozorovacej disciplíny. Samozrejme v tejto chvíli azda ani trochu nepochybujeme o tom, že sa do týchto miest na pohronských pahorkoch znovu včas vrátime aj po platný dvestokilometrový alpský zásah. „Akonáhle bude počasie priať, tak sa tam znovu vyberiem, tie Alpy mi pokoj nedajú.“, uzatvára s prísľubom náš pozorovateľ. 
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovatelia:

Dušan Belaň

Dátum a čas pozorovania:

piatok 16.11.2018 okolo 16:30 SEČ (pri súmraku)

Lokalita pozorovania:

Sklený breh, k.ú. obce Jasová (Podunajská pahorkatina / podcelok Hronská pahorkatina / časť Bešianska pahorkatina)

N47.9963872 E18.4579989 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )

Najvzdialenejší pozorovaný objekt:

vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle

Kőris-hegy (Bakonský les, Maďarsko) 94,2 km

Simulácia UDeuschle:

Kőris-hegy , {Alpy }

Fototechnika:

Canon EOS 400D + Pentacon 500mm


Spracoval: dv


Kategórie článku
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.