Ako sa Menší stal veľkým Media type


Lovci diaľok na Slovensku snívali o tomto pozorovaní svoje najtajnejšie sny. Napokon sa skvostný unikát spravodlivo podarilo zlapať, nepochybujeme, tomu najzaslúženejšiemu z nich.

„Až také dobrodružné, ako v prípade Pipitky, to nebolo. Naozaj úprimne obdivujem kolegu Ježíka. On už mrzol na Pipitke, keď ja som vstával spod periny!“, rozhovoril sa v jednej z prvých správ Peter. To, čo sa mu v ono legendárne ráno na hrebeni jeho fakticky domovských Slanských vrchov podarilo, nepochybne predstavuje ďalší monumentálny míľnik diaľkového pozorovania na Slovensku. Rumunské Rodnianske vrchy s najvyšším vrchom celých Východných Karpát - Pietrosulom Rodnei, možno z nášho územia za štandardných podmienok pozorovať iba z jedinej lokality. Je ňou Makovica a jej blízky sused Menší vrch, s výhľadovou trajektóriou vedúcou cez absolútne lahôdkový uzučký terénny priezor v podobe Chustskej brány  - prielomovej doliny Tisy, ktorá prepája Hornotiskú (Marmarošskú) kotlinu so Zakarpatskou nížinou. 

Pozorovateľ v akcii sa napokon rozhodol pre druhé z dvojice spomenutých možných pozorovacích miest: „Na Makovici nastala dilema - ísť na istotu s Pietrosulom, alebo risknúť aj Buhăescu Mare na susednom Menšom vrchu. Rozhodol dostatočný čas, presúvam sa ďalej. Tým som získal pár metrov vzdialenosti navyše ... a zhoršil kvalitu fotiek (nižšou nadmorskou výškou pozorovacieho bodu; pozn. red.) :)“

Výsledok je v každom prípade historický: prvé zdokumentovanie Rodny zo Slovenska, celkovo k tomuto momentu tretie najvzdialenejšie pozorovanie z nášho územia a v neposlednom rade prezatiaľ najvzdialenejšie slovenské pozorovanie uskutočnené slovenským pozorovateľom. Opísať bližšie si ho už ale poďme prevažne slovami jeho šťastného autora.

„Váhal som do poslednej chvíle, pretože predpovedaná a večer už aj pozorovaná rozsiahla oblačnosť mieriaca od severu nad Východné Karpaty mala reálny predpoklad zruinovať celú akciu. Kvôli súbehu sledovaných faktorov som sa predsa len rozhodol aj pre ultra ranný budíček, prípadný Pietrosul mohol byť čerešničkou na torte. Výstup v trvaní cca 2:15 h začínam z Herlianskeho sedla od 4. hodiny ráno pri teplote -9 °C. Sneh, na hrebeni záveje. Svit mesiaca, čelovka takmer nepotrebná, no dodáva istotu pri zmenách smeru chodníka. Na vrchole Menšieho vrchu cca -11°C a 20-30 cm snehu, v závetrí tesne pod vrcholom bezvetrie, avšak na vrchole s výhľadom na opačnú stranu (Tatry) mierny vietor, v kombinácii s mrazom veľmi nepríjemný. A ďalšia ťažká dilema. Chystá sa totiž krásny západ Mesiaca pri Tatrách, takže buď zvečniť tento zriedkavý krásny krajinársky moment, alebo z rúbaniska kúsok pod vrcholom skúsiť pred východom Slnka zachytiť veľmi neistú Rodnu, kde sa už pomaly naťahuje oblačnosť. Ako na potvoru sa oba javy dejú v ten istý moment a musím si teda vybrať. Vyhráva samozrejme Rodna.“

„Severovýchodný obzor (slovenské Poloniny, resp. poľské Bieszczady) bol už prekrytý oblačnosťou, ani nefotím. Približne od Boržavy je to našťastie čisté.“

 

„Zrakom hľadám inkriminované miesto na obzore. Bližšie ukrajinské Poloniny postupne splývali s oblačnosťou. Na to jediné dôležité miesto však zatiaľ nestihla prísť, aj keď len tesne. Dobrá správa - v najnižšom bode na obzore je zreteľný prielom Tisy pri Chuste, naľavo od neho dvojica Tupyj-Kytycja, napravo rumunský Gutai (Gutínske vrchy; pozn. red.). Zlá správa - idem si oči vyočiť, v prielome nevidím nič. Neúspech. Formálne vyfotenie v podstate už neatraktívneho obzoru. Na tvrdej, prebárajúcej sa vrstve snehu, pod ktorou je hrubá vrstva suchej trávy sa mi nedarí upevniť statív do vodorovnej polohy, takže to celé nakoniec fotím narýchlo z ruky. Sklamaný ani nekontrolujem foto na displeji. Ďalšou "odmenou" za námahu sú zamrznuté raňajky pri východe Slnka, rozhodne odporúčam...“

„Doma, už v teple a v kľude po obede ma zastihujú správy o Apusenoch z Pipitky, kontrolujem si vzdialenosť ... to isté čo Rodna, nie je možné, aby som niečo nezachytil. Nasleduje stiahnutie fotiek do počítača, kontrola na monitore. Síce veľmi nejasne, ale niečo tam je. Hurá, oplatilo sa!“ (originálny celý záber v surovom formáte | celý záber po soft.úprave-postprocese)



„Vpravo od prielomu Tisy celé Gutai-Ignis cez 200 km. Panorámy som nejako musel "domrviť", lebo mi ich soft odmietal spájať, tak som to urobil aspoň ručne. Prechody sú aké sú, ale aspoň je to súvislé.“

 

Ako príjemný bonus uskutočnil Peter cestou nazad ešte aj okulahodiacu nízkotatransko-tatranskú zastávku na Makovici: „Aj tu fotím Tatry až s Barancom, naposledy ich odtiaľto bolo takto vidieť pred tromi rokmi (sledujem to dôsledne), stáva sa z toho zriedkavá záležitosť. Baranec, na rozdiel od Menšieho vrchu, vidieť z Makovice celý, aj keď je to o pár metrov bližšie. Navyše je na ňom viditeľná optická deformácia.“







„Po východe Slnka sa to v priebehu hodiny otočilo a začalo "psuť". Oblačnosť sa už nasúva aj nad Slanské vrchy, plánovanú dennú fototúru odpískavam a vraciam sa do sedla. Tá oblačnosť bola značne horšia, než som si myslel. V podstate mi zlikvidovala denné fotenie východným smerom a takmer zmarila aj východ Slnka. Podmienky mali ďaleko k ideálnym, fotku bolo treba značne "zbastardiť", niet sa čím chváliť, ale ako dokumentačný dôkaz postačuje. Môj Canon 55-250 je proste na tieto extrémne vzdialenosti prikrátky. Raz sa snáď zadarí viac.“

„Mimochodom, považujem za vyslovene nefér voči kolegovi Ježíkovi a mne, že naše úctyhodné a ťažko vydobyté 270-kilometrové počiny doslova zmarginalizuje niekto, kto si just naschvál práve v ten deň odfotí tristovku. Na protest nekupujem až do konca tohto roka žiadne poľské výrobky! :)“, odľahčene dodáva Peťo na záver svojho rozprávania.

K hodnoteniu pozorovania ešte formálne dopĺňame, že na podnet autora bola preverovaná a s ním diskutovaná možnosť veľmi výrazného zdvihu horizontu, v prípade ktorého by v ľavej časti Chustskej brány mohol byť pozorovateľný Puzdrelor/Puzdra s vrcholom vo vzdialenosti 278,0 km (na fotografiii je v danom priestore viditeľné veľmi mierne, takmer neidentifikovateľné zaoblenie obzoru). Takémuto scenáru však nenasvedčujú početné okolnosti, predovšetkým: chyby výšok v referenčnom simulátore, plynúce z rozlíšenia digitálneho teréneho modelu a na ne nadväzujúca exaktná poloha objektov; tvary spoľahlivo identifikovaných objektov; typové meteorologické aspekty pozorovacej situácie a údaje z meteorologických meraní; zaznamenaný stav pozorovacích podmienok pri súbežne realizovaných pozorovaniach Apusenských vrchov. Rovnako, vzhľadom k našej metodike vyhodnocovania pozorovaní, berieme do úvahy existujúcu rozlišovaciu úroveň fotografického materiálu. Kvôli uvedeným skutočnostiam tak viditeľnosť objektov v podmienkach výrazného zdvihu horizontu nemohla byť vyhodnotená ako hodnoverná. V tejto súvislosti však konštatujeme, že ak sa v budúcnosti objavia nové poznatky a zistenia (napr./vrátane prípadného zopakovania pozorovania), spoľahlivo svedčiace o výskyte výrazného zdvihu horizontu v čase pozorovania, môže byť uskutočnené dodatočné prehodnotenie výsledkov tohto pozorovania v rodnianskom segmente horizontu.

Doplnenie (aktualizácia) k 05.04.2020 

Autor nás dodatočne informoval o novom náleze z tohto pozorovania, ktorý pôvodne prehliadol. Na horizonte sa objavil aj najvyšší objekt v Marmarošských vrchoch:

Dôležitou skutočnosťou je, že pozorovať marmarošský Pip Ivan v takejto podobe je možné len za pomoci nadmernej refrakcie s efektom zdvihnutia obzoru, s výškovým ziskom predstavujúcim prinajmenšom 70 m. Za týchto okolností a vzhľadom k nadobudnutým poznatkom z opakovaného pozorovania 15.3.2020 je v rodnianskom segmente potrebné akceptovať, že nepatrný výčnelok vľavo od Pietrosulu patrí hrebeňu s vrcholom Grohotu (vzdialenosť 272,4–272,5 km). Rovnako je za týchto podmienok nutné pripustiť, že diskutované zaoblenie obzoru v ľavej časti Chustskej brány naozaj môže patriť vrcholu Puzdrelor (278,0 km).

Teraz sme už naozaj na konci príbehu o prvom zvečnení jedného z najunikátnejších a najúžasnejších diaľkových pozorovaní, aké sa dajú zo slovenskej zeme uskutočniť. Jednoduché zhrnutie, hovoriace bezo zbytku za všetko. Peťo, ďakujeme, lahodíme a dobromyseľne závidíme!
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:

Peter Filip

Dátum a čas pozorovania:

sobota 8.2.2020 okolo 6:45 SEČ (na svitaní) a okolo 9:00 SEČ (za dňa)

Lokalita pozorovania:

Menší vrch (Slanské vrchy)
N48.8616281 E21.5031203 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )

Makovica (Slanské vrchy)
N48.8521372 E21.4915950 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )

Najvzdialenejší pozorovaný objekt:

vzdialenosti podľa
simulátora UDeuschle

Grohotu (Rodnianske vrchy, Rumunsko272,4–272,5 km 
Puzdrelor? (Rodnianske vrchy,  Rumunsko278,0? km

Simulácie UDeuschle:

Menší vrch -> V-JV , Menší vrch -> Chustská brána a Rodnianske vrchy (detail) Makovica -> Nízke Tatry-Tatry Menší vrch (+70 m) -> Pip Ivan (marmarošský) 

Fototechnika:

Canon EOS 700D + 55-250mm


Trasa najvzdialenejšieho výhľadu na GoogleMaps (podkladová vrstva Terén)

Približný profil trajektórie najvzdialenejšieho výhľadu podľa HeyWhatsThat za štandardných atmosférických podmienok


Ďalšie dokumentačné zábery z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii.

Spracovali: dv, db


Galéria

Kategórie článku
Diskusia (3)

Milan Stuchlý
07.03.2020, 12:11


Blahoželám Petrovi k úspechu. Pred rokom, aj dvomi, som sa tade brodil zbytočne.

Richard Ježík
08.03.2020, 21:41


Gratulujem k úspešnému vzácnemu pozorovaniu! Článku som sa nevedel dočkať :)

Milan B.
08.03.2020, 22:11


Pripájam sa ku gratulácii. Toto sa len tak nevidí! Dobrá práca. :)


Načítať iný obrázok.