V súčasnosti naďalej nepokračujeme s plnohodnotným publikovaním nových článkov na našom portáli. Zobraziť viac informácií.

Ak máte záujem o publikovanie vašich pozorovaní v osobitnom článku na špecializovanej webstránke, neváhajte sa tiež obrátiť napr. na poľských kolegov zo stránky Dalekie Obserwacje (mail: redaktorzydo@gmail.com), ktorí vaše pozorovania uvítajú a radi uverejnia. Na svoje úlovky môžete poľských kolegov upozorniť aj v ich facebookovej skupine o diaľkových pozorovaniach Tatry z Podkarpacia i inne Dalekie Obserwacje.

12. augusta 2022


Diaľkové pozorovania

 Naposledy aktualizované:  13.02.2023 

Diaľkové pozorovania sú osobitným typom krajinárskej fotografie. Zahrňujú fotografovanie veľmi vzdialených pevných objektov bezprostredne zo zemského povrchu, alebo zo stavieb (napr. z budov, rozhľadní, atď.) a iných miest, trvalo a pevne spojených so zemským povrchom (napr. z násypov, háld, atď.). Ide teda o pozorovania terestrického typu (zem-zem). Zjednodušene môžeme diaľkové pozorovania popísať ako fotografické zaznamenávanie ďalekých výhľadov.

Typickými v rámci diaľkových pozorovaní sú pozorovania z hôr na vzdialené vrchy, resp. pohoria, pri ktorých sú prevažne dosahované najväčšie vzdialenosti. Vzdialenými dobre pozorovateľnými objektami však môžu byť napr. aj vysoké stavby (budovy, komíny, vysielače, stožiare).

Kľúčovú úlohu pri prakticky dosiahnuteľnej vzdialenosti diaľkových pozorovaní zohrávajú poveternostné podmienky. V meteorológii je (vodorovná / horizontálna) dohľadnosť jednou zo základných pozorovaných veličín v monitorovacej sieti synoptických pozemných staníc. Táto je definovaná ako vzdialenosť od takého objektu umiestneného pri zemskom povrchu, ktorý, resp. ktorého obrys je na jeho pozadí rozlíšiteľný voľným normálnym ľudským okom.

Vzdialené objekty sa pri diaľkových pozorovaniach zaznamenávajú za pomoci fotografickej techniky. Vďaka nej bývajú zachytené aj okom nerozlíšiteľné objekty. Za diaľkové pozorovania v pravom slova zmysle však považujeme fotografovanie bez použitia spektrálnych korekčných filtrov (napr. infračerveného), vplývajúcich na dosahovanú vzdialenosť pozorovania.

Medzi diaľkové pozorovania nepatria pozorovania vykonané z lietajúcich objektov (lietadiel, závesných klzákov, balónov, dronov, apod.). Vzhľadom k pozorovanému objektu medzi diaľkové pozorovania nepatria pozorovania, zachytávajúce akékoľvek objekty či javy v atmosfére (oblačnosť akéhokoľvek pôvodu, lietadlá, balóny, atď.), ani akékoľvek kozmické objekty (hviezdy, planéty, mesiace, kométy, meteory, kozmické stanice, umelé družice, atď.).

Pre záujemcov o hlbšie oboznámenie sa s témou sme vypracovali súborný popularizačno-náučný, didakticko-praktický materiál o diaľkových pozorovaniach s názvom Ďaleké výhľady – kedy „začínajú“ a kde končia? ().

V slovenčine si viac k základnej teórii diaľkových pozorovaní môžete v sieti prečítať napr. aj v týchto zaujímavých a užitočných článkoch:

Niekoľko riadkov k histórii diaľkového pozorovania na Slovensku nájdete v tomto našom článku.