V jeden krásny teplý deň sa ustavičný lovec opäť raz nepokojne ošíval. Hlavným symptómom novej slovenskej diaľkovej „premiérovky“ boli napokon páliace ruky.

Po zhliadnutí ďalšieho extra výčinu v podaní nezastaviteľného pozorovateľa vám jednoducho nezostane nič iné, než konštatovať: „Jež(í)kovi voči!“

Veľmi nenápadne a z čista-jasna, a to pochopiteľne aj doslova, sa odohralo momentálne štvrté najvzdialenejšie evidované pozorovanie z územia Slovenska.

Keď nie je stopercentne „naštelovaná“ atmosféra, môže diaľavám, aj výrazným, dopomôcť ešte vrchnejšia inštancia. Samá najvrchnejšia v slnečnej sústave.

Rovnica tohto článku má tvar: známy a kvalitný výhľadový vrchol + fenomenálny výhľadový dátum = tradičnejšie, ale aj niektoré menej obvyklé a opozerané výhľady. V každom prípade však „fajnovo“ chutiace.

Extraordinárny zimný deň priniesol paradoxne ďalšie žhavé dôkazy do pomyselnej súťaže o výhľadovo najvšestrannejší kopec Slovenska.

Principiálne mimoslovenské (hoci len tesne) ďaleké pozorovanie, ktorému však patria len tie najvyššie prívlastky: vzdialenosťou, autorstvom a obzvlášť dvojnásobne poctivým prevedením.

Tento výstrel zasiahol na najďalekejšej bielokarpatskej výhľadovej poľovačke „iba“ druhý najžiadanejší cieľ. V žiadnom zmysle však nepretrváva ani len najmenší dôvod hádzať do žita fotoaparatúru, ani priaznivecký zrak.

Tá istá maximálna supervzdialenosť z bielokarpatskej strechy v o niečo pozmenenej, pričom však stále pozoruhodnej forme. A k tomu pár drobností navrch.

Územie Slovenska figurujúce tentokrát len ako tranzitná oblasť poriadne ďalekého výhľadu, ktorý má však do seba rozhodne niečo extra.