Veľmi nenápadne a z čista-jasna, a to pochopiteľne aj doslova, sa odohralo momentálne štvrté najvzdialenejšie evidované pozorovanie z územia Slovenska.

Keď nie je stopercentne „naštelovaná“ atmosféra, môže diaľavám, aj výrazným, dopomôcť ešte vrchnejšia inštancia. Samá najvrchnejšia v slnečnej sústave.

Rovnica tohto článku má tvar: známy a kvalitný výhľadový vrchol + fenomenálny výhľadový dátum = tradičnejšie, ale aj niektoré menej obvyklé a opozerané výhľady. V každom prípade však „fajnovo“ chutiace.

Extraordinárny zimný deň priniesol paradoxne ďalšie žhavé dôkazy do pomyselnej súťaže o výhľadovo najvšestrannejší kopec Slovenska.

Principiálne mimoslovenské (hoci len tesne) ďaleké pozorovanie, ktorému však patria len tie najvyššie prívlastky: vzdialenosťou, autorstvom a obzvlášť dvojnásobne poctivým prevedením.

Tento výstrel zasiahol na najďalekejšej bielokarpatskej výhľadovej poľovačke „iba“ druhý najžiadanejší cieľ. V žiadnom zmysle však nepretrváva ani len najmenší dôvod hádzať do žita fotoaparatúru, ani priaznivecký zrak.

Tá istá maximálna supervzdialenosť z bielokarpatskej strechy v o niečo pozmenenej, pričom však stále pozoruhodnej forme. A k tomu pár drobností navrch.

Územie Slovenska figurujúce tentokrát len ako tranzitná oblasť poriadne ďalekého výhľadu, ktorý má však do seba rozhodne niečo extra.

Richard sa vracia, alias pri ďalšom pokuse už mohylou ozdobené Bradlo vydalo aj svoje najvzdialenejšie výhľadové ozdoby.

Novú jesennú výhľadovú sezónu otvára dlhočizný pohľad na tradičný západniarsky cieľ. V obrázkoch, zanechávajúcich pohladené oči, ale aj svrbiace ruky.