Pipitka - (pre)ďaleká devucha 
Druhé z dvojice súbežných priekopníckych zdokumentovaní Apusenských vrchov zo slovenskej hrudy sa zrodilo v južnej časti Volovských vrchov.
Hoci je takmer úplne „nahá“ Pipitka v súčasnosti miestom, ktoré pri jeho návšteve príliš vábne neposôbí, po kalamite a výruboch sa z nej paradoxne výrazne vylepšili možnosti na realizáciu výhľadov, prípadne aj mimoriadnych. A skutočne! Práve táto horská výhľadová „dievka“ sa napokon navždy zapísala aj do dejín dokumentácie diaľok na Slovensku, pričom v plnej paráde.
Bez ďalšej vaty a jasne, v čom je tento čin osobitý. Paralelne s rekordným pozorovaním z Kráľovej hole sa jedná o historicky prvé zdokumentovanie Apusenských vrchov z územia Slovenska. Kto iný, než pozorovateľ-„všadebol“ Richard je zároveň prvým a v tomto momente jediným Slovákom, ktorému sa to podarilo. Celkovo je k tomuto momentu reč o štvrtom najvzdialenejšom evidovanom pozorovaní z nášho územia. Ďalej už ale hrdinu týchto pozorovateľských minút necháme rozprávať čo najviac samého...
Svoju cestu na Pipitku začal v Rožňave. „Ale ak by som v Poprade nestihol prestup do Rožňavy, bol plan ísť pešo až na Pipitku zo Spišskej Novej vsi. Vysoké Tatry som zamietol, keď som videl informácie z terénu a na Kráľovej holi cvakali poľskí susedia. Keď som prechádzal cez jednu dedinu pri Rožňave, zacítil som taký smrad z komínov, až som sa zľakol, že každý kúri ako divý a ja neuvidím nič :)“
„Na Pipitke som bol už okolo tretej a čakal. No čakal...vlastne som hľadal výhľadové možnosti. Bolo ťažké nájsť priezor, vrchol je stále dosť lesnatý. Bola obrovská zima (na neďalekej Kojšovskej holi namerali v tú noc minimum -11,8 °C, pozn. red.), no našťastie takmer bezvetrie, inak by som tam asi nevydržal. Cvakal som skoro naslepo. Bez statívu, ktorý sa mi doma pri balení rozsypal. Hľadáčik bol zaľadnený.“
Prvé výhľadové okno našiel Richard smerom na východ. Je naozaj až neskutočné, že vyše 230-kilometrový výhľad bude tentokrát len v pozícii akéhosi predskokana. „Mrzi ma, že som viac nefotil Ukrajinu, tam veľa záberov nemám. Škoda týmto smerom tiež Pietroasy. Keby viem, že to čo mám odfotené nie je ona (zostala schovaná za zvyškami lesa na blízkom Osadníku, pozn. red.), tak by som sa hýbal viac, aby som ju videl. Bohužiaľ zima bola taká, že som nemyslel na simuláciu.“
„Prechod na miestečko na Rumunsko trval asi dve minúty cez dosť hutné stromy. Apuseny som len tak tak, ale voľným okom videl - konkrétne Vladeasu a dvojkopec vedľa. Pravdou ale je, že som váhal, či to vidím správne.“
S historickým Rumunskom ale začnime identifikáciou dobrého orientačného bodu preň, a tým je na tunajšom južnom obzore pomerne známy, výrazný kopec v Maďarsku:
Teraz už ale konečne to na čo sme tak dlho čakali. Základ videného z Apusenských vrchov si najskôr predstavme zoširša, použime ale aj priblíženie výrezom:
Netriviálnou úlohou, predovšetkým kvôli vytvorenej prízemnej inverzii na maďarských pláňach, však ešte zostávalo určiť najvzdialenejší pozorovaný bod v rumunskom pohorí. Napokon sa dostatočne spoľahlivo podarilo identifikovať niektoré prečnievajúce vrcholky aj za hranicou 270 km. Objavili sa na viacerých fotografiách, pričom najpreukázateľnejšie prirodzene na veľmi dlhom ohnisku v najpríhodnejšom čase tesne pred východom Slnka:
Ešte viac vpravo sa na obzore mohli ukázať obrysy masívov Vf. Poienii (vrchol 268,2 km) a Vf. Cârligatele (vrchol 272,0 km). Ich najvyššie časti sa však na žiadnom zo zhotovených záberov nevykreslili hodnoverne. Hoci niektoré pixely na vybraných fotografiách by mohli týmto vrcholkom naozaj prislúchať, išlo by v tomto prípade o kontroverziu. Tú odmietol aj sám autor a oficiálne preto tieto body zostanú ako nepozorované.
Čo viac ešte dodať?! Najlepšie bude mlčať a len ďalej otvárať ústa nad tým, čo nám pozorovateľ sprostredkoval. Stručne a trefne: fantastické pozorovanie vo veľmi, naozaj veľmi decentnej kvalite vzhľadom k dosiahnutej vzdialenosti. Pri takto extrémnych diaľkach samozrejme už z princípu nemožno očakávať esteticky strhujúce snímky, tie Richardove sú však nanajvýš solídne. Klobúk dolu!
„Bez statívu a niečo cez 4 hodiny mrznutia na vrchole a blízkom okolí, v polomovo-drevorubačskej oblasti, v asi 20-centimetrovom snehu. Bolo to skrátka presne podľa predstáv :)“
Zhrnutie pozorovania
Pozorovateľ:
Richard Ježík Dátum a čas pozorovania:
sobota 8.2.2020 okolo 6:30-7:00 SEČ (na svitaní)
Lokalita pozorovania:
Pipitka (Volovské vrchy)
□ smer Ukrajina: N48.6840831488 E20.6763245165 (zobraziť na mapy.cz/ mapy.hiking.sk
□ smer Rumunsko: N48.6834742874 E20.6756593287 (zobraziť na mapy.czNajvzdialenejší pozorovaný objekt:
vzdialenosti podľa
simulátora UDeuschleVf. Briței (Apusenské vrchy,
Rumunsko) 271,5 km
Simulácie UDeuschle:
Ukrajina (časť)
Fototechnika:
Canon 4000D + Sigma 50-500mm, bez statívu
Trasa najvzdialenejšieho výhľadu na GoogleMaps (podkladová vrstva Terén)
Približný profil trajektórie najvzdialenejšieho výhľadu podľa HeyWhatsThat za štandardných atmosférických podmienok
Ďalšie dokumentačné zábery z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii.
Spracoval: dv
Gratulujem autorovi! Podarilo sa! Paráda, tak konečne sme sa dočkali! Prvýkrát zachytené rumunské Apusenské vrchy z nášho územia (spolu s pozorovaním z Kráľovej hole z toho dňa). Naposledy a až doteraz jedinýkrát boli rumunské Munții Apuseni zachytené pred viac ako 4 rokmi, posledný deň v roku 2015 aj to z územia Poľska z Tarnice. Rumunsko sa nepozoruje len tak, veď naposledy bolo Rumunsko pozorované v roku 2018 a bolo to z Vihorlatu. Inak verím že podmienky na to pozorovanie by mohli byť v budúcnosti ešte lepšie... aj keď teraz to bolo dobré. :)
Na Pipítke som strávil za posledné 2 roky 300 nocí. Fotím východy, západy atď. Tzn. že s veľkou pravdepodobnosťou, tie kopce mám zachytené. Ale i iné. Nazriem do fotografií a porovnám.
Keď pozerám na Vaše foto, tak nebol až tak perfektný čistý vzduch. I keď kopce je vidieť. Blahoželám k zdokumentovaniu.
@Marek 11.02.2020, 14:40 a 14:45; Držal by som sa pri zemi s vyjadreniami, tá pravdepodobnosť až taká veľká nebude. Ale hľadajte, sme určite zvedaví ;-) Vzduch bol, pochopiteľne, mimoriadne čistý. Nebavíme sa tu o žiadnych dojmoch, práve dosiahnutá dohľadnosť je dobrým vyjadrením priezračnosti vzduchu.
Dobri clanok , Vladeesa z Lomnicy http://www.mkrgeo-blog.com/the-aspect-of-light-reflection-in-the-long-distance-observations/ pozdravom vsetkich
@Dalibor - Súhlasím. Veľa šťastia do budúcna želám. Veľa čistého vzduchu. Z Pipítky mám okolo 25 000 fotografií. Ak bude čas, tak pošlem. Zdar.
Ja som to skúšal z Pipítky 3x v zime r. 2012. Možností naozaj nie je veľa. Skúsim objasniť: nad Maďarskom je skoro stále relatívne vysoká inverzia. Často krát ani nemusí ísť vyslovene o hustú hmlu, ako si ju predstavujeme tu, ale iba o zahustenú atmosféru (trochu neodborne sa vyjadrujem), ktorá je zdola vnímaná iba ako horšia viditeľnosť. Ale pri horizontálnom priehľade sa hustota opticky znásobí tak, že pôsobí ako nepreniknuteľná bariéra. Ďalším faktorom je to, že vrcholky Apusenov trčia minimálne nad horizont. Vidíme rovinu - horizont zaoblenia - v cca ani nie polovičnej vzdialennosti medzi nami a Apusenami. Odhadujem, že v bode horizontu vykukuje Vladeasa maximálne 50-80 m. A vieme veľmi dobre, že inverzia v tak rozsiahlej rovinatej krajine, ktorá by nepresahovala túto výšku je skôr raritou. Čiže nám zostáva takmer jediná možnosť a to je tá, kedy je prostredie opticky bezinverzné. My však na snímkach z Pipítky aj z KH vidíme zahustenie vzduchu a aj jeho hranicu. A vedeli by sme tým aj odhadnúť jeho výšku - cca 130m. Samozrejme dá sa to všetko zmerať ... tak toľko odhad. Skrátka, lepšie podmienky budú skôr raritou a ak sa znovu niečo podarí, tak červený pás, tak ako ho vidíme bude skôr realitou.
Je to dosť ťažké, dokazuje to aj fakt, že až teraz boli vôbec prvýkrát zdokumentované z nášho územia, ale čo podmienky, aké boli 31. 12. 2015, kedy bol pozorovaný Vârful Vlădeasa? Verím, že to môže byť lepšie, ako toho 8. 2. 2020 (ešte sa to dá...), ale to môže byť aj len jeden deň v priebehu viacerých rokov (nedá sa to predpovedať samozrejme), môže sa naň dlho čakať (ďalšia vec je potom v tom správnom čase byť niekde hore a fotiť...). http://www.dalekieobserwacje.eu/rumunia-widziana-z-tarnicy-most-wanted/
@Peter Beňo 21.02.2020, 14:56; Peter, z masívu Vladeasy podľa simulácie prečnieva nad horizont aj vyše 300 m nadmorskej výšky. V tomto prípade z Pipitky to bolo zhruba o nejakých 50-70 m menej kvôli vytvorenej *prízemnej* inverzii na trase pozorovania nad Maďarskom. To "zahustenie" atmosféry je v skutočnosti vrstva zvýšenej vlhkosti. Inak sú viaceré Vaše ďalšie poznámky v zásade namieste, vrátane tých o obtiažnosti pozorovania (osobne si vôbec netrúfam polemizovať či môžu nastať ešte lepšie podmienky, hoci niektoré drobné faktory majú tendenciu nás presviedčať, že áno). Absolútne najkľúčovejší problém je stručne a jasne to, že Veľká Dunajská kotlina je oblasťou veľmi náchylnou na zvýšenú vlhkosť a tvorbu inverzii.
Áno, viditeľnosť masívu cca 300 m nadmmorskej výšky, ale, ako aj ukazuje simulácia trajektórie, v najbližšom styku s horizontom to je cca tých niečo vyše 50m.