Ak by ste náhodou nevedeli, mesto so Zoborom nemá len leteckú diaľkovú paľbu na južných azimutoch, ale lokálne výhľady tiež vedia, kde je sever. Pričom s niektorými naozaj prominentnými ďalekostojacimi.

Januárová nostalgia za výhľadmi prostredníctvom pohľadných chvíľ na ikonickom slovenskom bralnatom vrchu, keď v kalendári nastal ikonický pozorovací dátum.

Uskutočnili sme významnú revíziu dávno publikovaného diaľkového pozorovania.

Zdvojená návšteva najvyššieho nízkotatranského vrcholu sa už o pár riadkov nižšie pred vašim zrakom premení na viaceré veľmi významné diaľkovopozorovateľské zásahy.

Naše veľhory a dvestotridsiatka v čase, keď je Slnko najvyššie nad hlavou, alias bohémske vyhrievanie sa na štíte, ktoré vyhrialo aj pozornosť diaľkových fajnšmekrov.

Ďalšia dávka výhľadovej lokálnosti prináša veľké mestá v centrálnej časti Podunajskej nížiny „nastajlované“ pod vrchmi, ktorých meno má cveng. A k tomu mnohé ďalšie drobnosti, na ktoré sa v podaní schopného „cvakača“ pozerá nemenej príjemne.

Nikdy nestrácať vieru a nádej bezo zbytku platí aj v diaľkárskom kontexte. Aj z toho „najsmutnejšieho“ kopčeka sa dá uvidieť až do „nekonečna“, pričom pri fantastických podmienkach.

K začínajúcej Veľkej noci si dáme paradoxne vianočný darček v podobe úlovku, ktorý sa pred zrakom a objektívmi diaľkozrakých na streche Bielych Karpát neobjavuje na požiadanie.

V čase keď ľudia skákali po stromoch, uvideli aj cez 280 km ďaleko. A neprekážal im v tom ani nejaký paranoidný piatok trinásteho!

Po zhliadnutí ďalšieho extra výčinu v podaní nezastaviteľného pozorovateľa vám jednoducho nezostane nič iné, než konštatovať: „Jež(í)kovi voči!“