Slovenský rebríček

Uverejnené:  21.09.2017   Naposledy aktualizované:  17.10.2019 

{Rebríčky boli zostavené na základe voľne prístupných zdrojov, ktoré sa redakcii nášho portálu na daný moment podarilo zhromaždiť. Rebríčky teda evidujeme podľa najlepšieho vedomia, môžu však byť neúplné, a preto nesú "len" neoficiálny/pravdepodobný charakter.}

Ak nie je uvedené inak, v rebríčkoch je prioritne uvádzané iba prvé zaznamenané (najstaršie) pozorovanie daného objektu z príslušnej lokality, t.j. neobsahujú neskôr zopakované pozorovania.

 

Najvzdialenejšie pozorovania z územia Slovenska

	lokalita pozorovania	pozorovaný objekt	vzdial. [km]	dátum/zdroj
1.	Sitno (Štiavnické vrchy)	Göller (Mürzstegerské Alpy, Rakúsko)	260,2	11.10.2017
2.	Tanád (Štiavnické vrchy)	Stuhleck (Fischbacherské Alpy / Hory vých. od r. Mury, Rakúsko)	249,7	30.01.2018
3.	Končistá (Vysoké Tatry)	Šerák (Hrubý Jeseník, Česko)	244,8	27.01.2017
4.	Kláštorská skala (Vtáčnik)	Heukuppe (Rax-Schneeberg, Rakúsko)	241,0	15.09.2017
5.	Kráľova hoľa (Nízke Tatry)	Tupyj (Vulkaničnyj hrebet, Ukrajina)	240,5	30.09.2018
6.	Veľká Javorina (Biele Karpaty)	Ebenstein (Hochschwab, Rakúsko)	239,8	27.12.2015≈ 30.12.2016
7.	Lomnický štít (Vysoké Tatry)	Malý Děd (Hrubý Jeseník, Česko)	238*	01.02.2011
8.	Slavkovský štít (Vysoké Tatry)	Praděd (Hrubý Jeseník, Česko)	236*	12.01.2009
9.	Rysy (Vysoké Tatry)	Stij (Polonyna Boržava, Ukrajina)	235,1	12.02.2012
10.	Východná Vysoká (Vysoké Tatry)	Velykyj Verch (Polonyna Boržava, Ukrajina)	233,2	15.09.2019
11.	Vojšín (Pohronský Inovec)	Stuhleck (Fischbacherské Alpy / Hory vých. od r. Mury, Rakúsko)	232,7	03.09.2019
12.	Lomnický štít (Vysoké Tatry)	Velykyj Verch (Polonyna Boržava, Ukrajina)	230*	12.01.2009

---

Dosiahnuté vzdialenosti sú uvádzané podľa simulátora panorám Ulricha Deuschleho (viď aj našu kompletnú metodiku vyhodnocovania pozorovaní).
V rebríčku sú uvedené aj pozorovania formálne vykonané už z územia susedných štátov, avšak v bezprostrednej blízkosti blízkosti štátnej hranice SR.
Dvojitá vlnovka (^≈) označuje pozorovanie objektu s deformovaným tvarom v dôsledku fatamorgány (zrkadlenia).
Oranžový krúžok (^●) označuje pozorovanie objektu v priamej trajektórii oproti vychádzajúcemu/zapadajúcemu Slnku (v popredí slnečného kotúča).
Modrý krúžok (^●) označuje pozorovanie objektu v priamej trajektórii oproti vychádzajúcemu/zapadajúcemu Mesiacu (v popredí mesačného kotúča).
Hviezdička (*) pri hodnote vzdialenosti označuje zaokrúhlený údaj, ktorý nebol dodatočne spresniteľný (chýbajú presné súradnice miesta pozorovania). Príslušná uvedená hodnota je prevzatá zo zdroja daného materiálu.

Za štandardných atmosférických podmienok sa dá zo Slovenska zrejme najďalej teoreticky dovidieť z Vysokých Tatier do Apusenských vrchov v Rumunsku vo vzdialenosti okolo 340 km.
 

Najvzdialenejšie vnútroštátne pozorovania v rámci územia Slovenska

	lokalita pozorovania	pozorovaný objekt	vzdial. [km]	dátum/zdroj
1.	Baranec (Západné Tatry)	Čierťaž (Vihorlatské vrchy)	195,7	15.09.2019
2.	Veľká homoľa (Malé Karpaty)	Štiavnica (Nízke Tatry)	186,9	13.01.2014
3.	Ďumbier (Nízke Tatry)	Vihorlat (Vihorlatské vrchy)	181,2	28.10.2014
	Vihorlat (Vihorlatské vrchy)	Ďumbier (Nízke Tatry) ?	181,2 ?	31.12.2015

Dosiahnutá vzdialenosť je uvedená podľa simulátora panorám Ulricha Deuschleho (viď aj našu kompletnú metodiku vyhodnocovania pozorovaní).
 

Pozoruhodné zahraničné rekordy

Aktuálny poľský rekord má hodnotu 258,4 km (poľský rebríček ). Za štandardných podmienok je to vôbec najvzdialenejšie uskutočniteľné pozorovanie z poľského územia.

Aktuálne platný svetový rekord v diaľkovom pozorovaní má hodnotu 443 km .