Slovenský rebríček

Uverejnené:  21.09.2017   Naposledy aktualizované:  22.05.2020 

Rebríčky boli zostavené na základe dostupných zdrojov zdokumentovaných pozorovaní, ktoré sa redakcii nášho portálu na daný moment podarilo zhromaždiť. Rebríčkovú evidenciu teda vedieme podľa najlepšieho vedomia, môže však byť neúplná, a preto nesie „len“ neoficiálny/predpokladaný charakter.

Ak nie je uvedené inak, v rebríčkoch je prioritne uvádzané iba prvé (najstaršie) zdokumentované pozorovanie daného objektu z príslušnej lokality, t.j. neobsahujú neskôr zopakované pozorovania. Súčasne sú pozorovania rebričkovo evidované vzhľadom k jednej, t.j. maximálnej dosiahnutej vzdialenosti pri konkrétnom (jedinečnom) pozorovaní.
V rebríčkoch teda nie sú z jedného pozorovania uvádzané viaceré zápisy na rôzne pozorované objekty, nachádzajúce sa hoci aj vo výrazne odlišnom smere. Ak nastáva situácia, že pri novších pozorovaniach z rovnakej lokality je dosiahnutá nižšia maximálna vzdalenosť, pričom aj na predtým ešte nepozorované objekty, tieto pozorovania už rovnako v rebríčkoch uvádzané nie sú.
Uvádzané sú aj pozorovania formálne vykonané už z územia susedných štátov, avšak v bezprostrednej blízkosti blízkosti štátnej hranice SR.

 

Najvzdialenejšie pozorovania z územia Slovenska

  lokalita pozorovania pozorovaný objekt max. vzdial. [km] dátum a zdroj(e)
1. Kráľova hoľa (Nízke Tatry) Buteasa (Apusenské vrchy > Vlădeaský masív, Rumunsko) 309,6
309*		 08.02.2020
správa
2. Ostredok (Veľká Fatra) Heukuppe (Rax-Schneeberg > Rax,
Rakúsko)		 285,0
285*		 02.01.2020≈
správa
3. Vtáčnik (Vtáčnik) Hochschwab (Hochschwab,
Rakúsko)		 282,3 13.03.2020
4. Menší vrch (Slanské vrchy) Grohotu (Rodnianske vrchy, Rumunsko) 272,4-272,5 08.02.2020
15.03.2020
Puzdrelor ? (Rodnianske vrchy, Rumunsko) 278,0 ?
5. Pipitka (Volovské vrchy) Briței (Apusenské vrchy > Vlădeaský masív, Rumunsko) 271,5 08.02.2020
6. Makovica (Slanské vrchy) Pietrosul Rodnei (Rodnianske vrchy, Rumunsko) 271,2 15.03.2020
7. Sitno (Štiavnické vrchy) Göller (Mürzstegské Alpy,
Rakúsko)		 260,2 11.10.2017
8. Tanád (Štiavnické vrchy) Stuhleck (Okrajové pohoria vých. od Mury > Fischbašské Alpy,
Rakúsko)		 249,7 30.01.2018
9. Biela skala (Vtáčnik) Heukuppe (Rax-Schneeberg > Rax,
Rakúsko)		 247,9 01.02.2020
10. Končistá (Tatry > Vysoké Tatry) Šerák (Hrubý Jeseník, Česko) 244,8 27.01.2017
11. Jelenec (Biele Karpaty) Ebenstein (Hochschwab,
Rakúsko)		 242,3 02.03.2020
12. Kláštorská skala (Vtáčnik) Heukuppe (Rax-Schneeberg > Rax,
Rakúsko)		 241,0 15.09.2017
13. Kráľova hoľa (Nízke Tatry) Tupyj (Tupyj, Ukrajina) 240,5 30.09.2018

  >> ďalšie poradie (235 – 240 km) << 

14. Veľká Javorina (Biele Karpaty) Ebenstein (Hochschwab,
Rakúsko)		 239,8 27.12.2015≈
30.12.2016
15. Veľký Grič (Vtáčnik) Klosterwappen (Rax-Schneeberg > Schneeberg, Rakúsko) 239,7 01.02.2020●
16. Lomnický štít (Tatry > Vysoké Tatry) Malý Děd (Hrubý Jeseník, Česko) 237,9 01.02.2011
17. Slavkovský štít (Tatry > Vysoké Tatry) Praděd (Hrubý Jeseník, Česko) 236* 12.01.2009
18. Rysy (Tatry > Vysoké Tatry) Stij (Polonyna Boržava, Ukrajina) 235,1 12.02.2012

  >> ďalšie poradie (230 – 235 km) << 

19. Svinica (Tatry > Vysoké Tatry) Šerák (Hrubý Jeseník, Česko) 234,8 09.01.2002
20. Východná Vysoká (Vysoké Tatry) Velykyj Verch (Polonyna Boržava,
Ukrajina)		 233,2 15.09.2019
. Inovec (Považský Inovec) Ötscher (Ybbstalské Alpy,
Rakúsko)		 233,2 02.01.2020≈
22. Vojšín (Pohronský Inovec) Stuhleck (Okrajové pohoria vých. od Mury > Fischbašské Alpy,
Rakúsko)		 232,7 03.09.2019
23. Kasprov vrch (Tatry > Západné Tatry) Šerák (Hrubý Jeseník, Česko) 232,3 17.12.2013≈

Hviezdička (*) pri hodnote vzdialenosti označuje údaj, prevzatý zo zdroja príslušného externého materiálu. Typicky to býva v prípade údajov, ktoré neboli dodatočne spresniteľné (chýbajú presné súradnice miesta pozorovania, apod.).
Nami uvedená vzdialenosť je podľa simulátora panorám Ulricha Deuschleho (viď aj našu kompletnú metodiku vyhodnocovania pozorovaní).
Dvojitá vlnovka (≈) označuje pozorovanie objektu s deformovaným tvarom v dôsledku fatamorgány (zrkadlenia).
Oranžový krúžok (●) označuje pozorovanie objektu v priamej trajektórii oproti vychádzajúcemu/zapadajúcemu Slnku (v popredí slnečného kotúča).

Za štandardných atmosférických podmienok sa dá zo Slovenska zrejme najďalej teoreticky dovidieť z Vysokých Tatier do Apusenských vrchov v Rumunsku vo vzdialenosti okolo 340 km.
 

Najvzdialenejšie vnútroštátne pozorovania v rámci územia Slovenska

  lokalita pozorovania pozorovaný objekt max. vzdial. [km] dátum a zdroj(e)
1. Baranec (Tatry > Západné Tatry) Čierťaž (Vihorlatské vrchy) 195,7 15.09.2019
2. Veľká homoľa (Malé Karpaty) Štiavnica (Nízke Tatry) 186,9 13.01.2014
3. Kukla (Malé Karpaty) Ďumbier (Nízke Tatry) 181,3 02.01.2020
4. Ďumbier (Nízke Tatry) Vihorlat (Vihorlatské vrchy) 181,2 28.10.2014
  Vihorlat (Vihorlatské vrchy) Ďumbier (Nízke Tatry) ? 181,2 ? 31.12.2015

Vzdialenosť je uvedená podľa simulátora panorám Ulricha Deuschleho (viď aj našu kompletnú metodiku vyhodnocovania pozorovaní).
 

Pozoruhodné zahraničné rekordy

Aktuálny poľský rekord má hodnotu 292,3 km≈* (poľský rebríček ). S najväčšou pravdepodobnosťou môže ísť o vôbec najvzdialenejšie uskutočniteľné pozorovanie z poľského územia v reálne možných podmienkach pri nadštandardnej refrakcii.
Predchádzajúcim poľským rekordom 258,4 km bolo najvzdialenejšie uskutočniteľné pozorovanie z poľského územia za štandardných atmosférických podmienok.

Pravdepodobný maďarský rekord má hodnotu 239,6 km . Zrejme druhé najvzdialenejšie pozorovanie z územia Maďarska dosiahlo vzdialenosť 221,7 km .

Aktuálne platný svetový rekord v diaľkovom pozorovaní má hodnotu 443 km* .