Alpy z Ostredku 2.1.2020: nakoľko výnimočné boli podmienky?
V súvislosti s minulotýždňovým rekordným počinom si mnohí z vás zaiste túto otázku položili: ako často asi možno vidieť Alpy z Veľkej Fatry? My sme hľadali aspoň čiastočnú odpoveď v meteorologických údajoch.
Začneme niekoľkými dôležitými poznatkami, ktoré treba brať celý čas do úvahy:
■ Dňa 2.I.2020 sa jednalo o pozorovaciu situáciu, zjednodušene povedané, nad inverznou hladinou vo veľmi suchom vzduchu v tzv. voľnej atmosfére. Pre výhľady/dohľadnosť za tejto situácie platia zásady: Čím suchší vzduch, tým lepšie. Čím nižšie inverzná hladina klesne, tým lepšie.
■ Ide o typicky *zimnú* situáciu.
■ Vzhľadom k trajektórii výhľadu je pre pozorovanie Ostredok (Veľká Fatra > Hôľna Fatra) -> Alpy pri situácii „nad inverziou“ kľúčovým/kritickým úsek približne v oblasti Bratislavy~Trnavy. Práve v tomto priestore, presne povedané v atmosfére nad ním, totiž trajektória vedie v najnižšej výške nad existujúcim terénom.
Pozreli sme na voľne dostupné údaje z tzv. synoptických meteorologických staníc v spomenutej rozhodujúcej oblasti. Jedna z nich je pre naše potreby veľmi vyhovujúca, a to stanica Malý Javorník v nadm. výške cca 585 m n. m. na hrebeni Malých Karpát. (Ostatné okolité lokality s merajúcimi stanicami sa 2.I.2020 už nedostali nad hladinu inverzie.) Toto miesto je zaujímavé aj z toho dôvodu, že práve za vrcholom Malého Javorníka, kde je stanica umiestnená, sa pri pohľade z Ostredku na horizonte objavuje jeden z pozorovaných alpských masívov - známy a pri výhľade najvýraznejší Schneeberg.
Keďže hovoríme o charakteristicky zimnej situácii, zamerali sme sa výlučne na obdobie meteorologickej zimy (december - február). Z Malého Javorníka sú voľne k dispozícii (na webe infoclimat.fr ) archivované hodinové údaje zo synoptických hlásení od zimy 2010/2011 vrátane, čo fakticky veľmi dobre korešponduje s obdobím rozmachu moderných diaľkových pozorovaní.
V rámci „ponuky“ evidovaných meteorologických charakteristík nás zaujímala relatívna vlhkosť (ďalej aj: RV) vzduchu. Prirodzene, sledovali sme výskyt najnižších hodnôt RV a dopracovali sme sa k nasledovnému výsledku:
Tab.: Najnižšie zaznamenané zimné hodnoty relatívnej vlhkosti (RV) na meteorologickej stanici Malý Javorník v období od zimy 2010/2011 dodnes podľa hodinových synoptických hlásení. V tabuľke sú zachytené len prípady s RV ≤ 25%. Zdroj: SHMÚ, infoclimat.fr
Z uvedenej tabuľky možno usúdiť, že za posledných zhruba 9,5 zimy sa vynímali najmä dve situácie - 15.II.2017 a 2.I.2020, kedy RV klesla na Malom Javorníku na hodnoty okolo 10%. Tieto prípady možno z hľadiska dohľadnosti teoreticky považovať za najvýhodnejšie.
Zároveň je preto možné predpokladať, že (pri diskutovanom type pozorovacej situácie) práve v týchto dvoch prípadoch klesli extrémne suchý vzduch, a azda aj súvisiaca inverzná hladina do najnižšej výšky. RV sa navyše 2.I.2020 na Malom Javorníku držala na veľmi nízkych hodnotách do/okolo 20% v trvaní až okolo 9-10 hodín (!; viď aj Obr. na záver článku), zatiaľ čo 15.II.2017 to bolo len okolo 4-5 hodín.
Samozrejme nezabúdajme, že pre úspešné zachytenie výhľadu musia byť splnené aj mnohé ďalšie meteorologické podmienky a iné okolnosti na celej dotknutej trase výhľadu (a v priľahlej oblasti). My každopádne vieme, že teraz, 2.I.2020 tieto podmienky splnené boli.
Čo z toho všetkého vyplýva? Všetko nasvedčuje tomu, že 2. január 2020 mohol byť celkom reálne úplne najvhodnejším zimným dňom na pozorovanie Álp z Veľkej Fatry pri type situácie „nad inverziou“ minimálne od zimy 2010/2011 vrátane. Dá sa pritom dôvodne tušiť, že takéto vhodné dni by sme snáď spočítali na prstoch jednej ruky, možno ich však bol aj krajne minimálny počet.
Záverečné poznámky:
V rozbore sme sa venovali iba jednému príslušnému typu pozorovacej situácie, pri ktorom sa Alpy z Veľkej Fatry napokon konečne podarilo v praxi zdokumentovať. Týchto typov situácie však teoreticky môže byť viacero. Príhodné situácie sa navyše môžu vyskytovať aj v iných ročných obdobiach okrem (meteorologickej) zimy, ktorá bola záujmovou časťou roka v tomto hodnotení.
Obr.: Zápis synoptických hlásení z meteorologickej stanice Malý Javorník zo dňa 2.I.2020 na infoclimat.fr
Spracoval: dv
Odborná konzultácia: jp
Podmienky boli fakt perfektné, samozrejme že keby tie Alpy odtiaľ bolo vidieť často, z toho Ostredku, určite by to niekto už mal odfotené, či už zámerne, alebo náhodne, veľa ľudí tam chodí... ale asi to nie je také jednoduché a ako bolo spomínané v článku, tých dní kedy je tá možnosť veľa nebude... Inak z akej najväčšej vzdialenosti sa asi dajú pozorovať tie Alpy z nášho územia, z akého vrchu? Či by to bolo reálne napr. z Nízkych, alebo Vysokých Tatier?
@Marko 09.01.2020, 15:25; za štandardných atmosférických podmienok je z najväčšej vzdialenosti Alpy možné od nás pozorovať práve z Veľkej Fatry, pričom úplne najvzdialenejším pozorovacím miestom je teoreticky Borišov. S prispením poriadnej refrakcie možno Rakytov. Z NT a VT to štandardne možné nie je, ale opäť v prípade nejakej výnimočnej refrakcie by sa možno dalo z najzápadnejšej časti NT. Pri nadštandardnej refrakcii ale treba mať na pamäti, že tu sa už pohybujeme menej či viac výrazne v rovine úvah. A ďalšia vec samozrejme je, keď sa z teórie posunieme do praxe...
Vďaka. Inak je toto najvzdialenejší možný pozorovateľný objekt (Stuhleck/Heukuppe) z Ostredku? Prípadne či by mohlo byť vidieť teoreticky ešte ďalej, či už na nejaký iný vrchol Álp, prípadne iný vrch v inom pohorí?
Marko @09.01.2020, 16:55; práve Heukuppe a Stuhleck sú najďalej.
Ak sú ideálne podmienky tak zriedkavé, je možné vôbec uvažovať o reálnom potvrdení maximálnej možnej viditeľnosti zo Slovenska, čiže z Tatier na Apuseny?
@Glaiver 09.01.2020, 21:35; Jednoznačne nepochybujem, že ak to naozaj je reálne uskutočniteľné, tak to bude musieť výnimočná poveternostná situácia. Apuseny či už z Tatier, alebo iných lokalít majú navyše ešte ďalšie vlastné špecifické komplikácie ako “bonus”.
V tomto prípade mi zostáva len veriť, že to z geografického hľadiska je možné a jediným hendikepom sú len poveternostné podmienky. Držím vám palce k čím skorému výsledku.
@Glaiver 09.01.2020, 22:33; z geografického hľadiska ako podstaty veci to možné je, tam nejde o vieru, to je vedomosť, že ten výhľad teoreticky možný je. Atmosféra je však tvrdý oriešok :)
Čítam na internete všelijaké rôzne komentáre typu, že je vidieť do Rumunska z našich hôr „len tak“ bežne, napr. že stačí sa prejsť z Hrebienka na Sliezsky dom a pri inverzii, pri troche šťastia uvidíte rumunské Karpaty vzdialené cez 300 km, alebo Hoverlu... ale taká fotografia ako dôkaz sa vždy niekde napokon stratí... a vždy to je nejak tak, že dotyčný nemal vtedy pri sebe fotoaparát, alebo kvalitnú zrkadlovku aby to zachytil a pod. ...
@Marko 10.01.2020, 07:15; v prípade takýchto objavujúcich sa tvrdení je to prozaické: v drvivej väčšine prípadov ľudia jednoducho nevedia, čo presne vidia.
Inak tie Alpy sú na fotografiách zachytené z viacerých slovenských vrcholov, ale také rumunské vrchy už tak často na záberoch nie sú... Je to menej časté, alebo „ťažšie“ vidieť do Rumunska? ako napr. do Rakúska na spomínané Alpy (ak neberieme do úvahy Bratislavu a bližšie okolie ako pozorovacie body)? Napr. aj na Vašej stránke ak som si dal „filtrovať“ pozorovania podľa pozorovanej zahraničnej krajiny, tak Rumunsko mi vyšlo len 3 krát, oproti tomu Rakúsko až 17 krát...
@Marko 10.01.2020, 21:16; áno, je to dobre známy fakt, že na rovnakú vzdialenosť je Rumunsko ťažšie uloviteľné než Rakúsko. Dôvodov je viac, tie najzákladnejšie sú asi: geografická poloha viac na východe, na trase výhľadov je Veľká Dunajská kotlina „obľubujúca“ vlhkosť, nutná orientácia pozorovaní na menej výhodné smery J-JV, realizácia pozorovaní typicky pri východe Slnka t.j. na konci noci.
Vielleicht hat hier jemand Interesse an aktuellen Wetterdaten aus Ostösterreich. www.steppenwetter.eu
Vďaka. Hádam sa už aj podarí historicky zachytiť z nášho územia ten „svätý grál“ medzi diaľkovými pozorovaniami, to najvzdialenejšie rumunské pohorie, ktoré ešte nikto nikdy z nášho územia pravdepodobne nezdokumentoval... Len podmienky na to sú asi veľmi, veľmi zriedkavé a kladiem si otázku, či vôbec ten vhodný deň na túto realizáciu nastane napr. počas tohto roka... Je možné, že také podmienky sa niektorý rok ani nemusia vyskytnúť, aby bolo to pohorie pozorovateľné? Alebo asi ako často ho môže byť vidieť napr. v priebehu jednej zimy, jedného roka, koľko takých dní môže byť? Asi to bude dosť podobné, ako ste písali v článku ohľadom tých vhodných dní pri pozorovaní Álp z Ostredku...
@Marko 11.01.2020, 11:30; Je úplne štandardné, že podmienky na tento „svätý grál“ nenastávajú každý rok. Nebude to ani podobné ako v prípade Ostredku, je to ešte o poznanie ťažšie/zriedkavejšie. (Nejakú frekvenciu si netrúfnem odhadovať, no ja osobne sa skôr zamýšľam, či to vôbec je prakticky zrealizovateľné pozorovanie. Dúfam, že áno, ale...)
Možno by v tom mohli pomôcť astronómovia z Lomničáku. Majú dobrú techniku, cit pre súradnice a priestor, ale hlavne: nepretržitú službu. Len či by sa im chcelo namiesto neba skúmať zem? Rekord z Ostredku by podľa rôznych digitálnych modelov padol aj pri pozorovaní Apusenov z Kráľovej holi, túto možnosť ešte vidím ako nádejnú.
@Glaiver 11.01.2020, 22:58; áno, magická tristovka na Apuseny je teoreticky možná aj z KH. Čo sa týka astronómov na LŠ, tak minimálne jeden (pán Urda) bol v minulosti aktívny a s Rumunskom to skutočne skúšal - neúspešne, aj sa o tom písalo. Ako to tam je teraz, neviem.
Zimy už nie sú to, čo bývali voľakedy, teploty už tak nízko nezvyknú klesať v posledných rokoch a aj so snehom je o dosť väčší problém... Ďalšia vec je aj dosť veľké znečistenie ovzdušia v dnešnej dobe... Toto všetko tiež asi nemá na tie pozorovania pozitívny vplyv... Kde sú tie časy, keď zvykli udrieť poriadne silné mrazy pod -20 a keď sme boli pod vplyvom mohutnej tlakovej výše, vtedy slnečné, mrazivé počasie dlho držalo, suchý vzduch natiekol na naše územie a bolo aj o dosť viacej snehu, vrcholy sa beleli a aj ich výška tým pádom o čosi narástla (miesto odkiaľ sa pozorovalo aj pozorované miesto vzrástli o niekoľko metrov), určite ich bolo tým pádom lepšie vidieť... Takže zrejme v minulosti bolo asi viacej možností (tých dní) na pozorovanie takých ďalekých výhľadov, ako je tomu teraz... Žeby teraz to globálne otepľovanie, do toho zasiahlo? a mám pocit, že čím ďalej to bude ťažšie a ťažšie aj s tými diaľkovými pozorovaniami, hoc dnes má na to človek lepšiu pozorovaciu techniku/vybavenie, ale to mu môže v budúcnosti byť asi *** platné... Mám silné obavy.
@Marko 12.01.2020, 20:00; mätúce až mylné názory. 1) Diaľkové pozorovanie nie je iba o situáciách zimného typu s mrazmi a suchým arktickým vzduchom. Som presvedčený, že diaľkové pozorovanie bude žiť ďalej aj v meniacej sa klíme. 2) Zimná trojkombinácia mrazy-suchý vzduch-mohutná výš sama o sebe ešte nezaručuje výborné pozorovacie podmienky, viď situácia v prvej dekáde januára 2017 (ale aj ďalšie), počas ktorej bola dohľadnosť slabá. 3) Nevieme objektívne posúdiť aká bola početnosť prípadov v minulosti a dnes. Boom „moderných“ diaľkových pozorovaní nastal cca okolo roku 2010, takže akékoľvek porovnania s minulosťou sú prakticky nemožné.
No ale ja som mal na mysli pozorovania už veľmi ďaleké, napr. 300+ km a myslím že na také vzdialenosti to inak, ako v zime asi nepôjde, alebo? :) Diaľkové pozorovanie tu bude samozrejme, len tie výsledky už podľa mňa nebudú také, ako by sa mohlo očakávať, ale to je len môj názor... Samozrejme verím, že sa ešte čo to zaujímavé, nové a veľmi vzdialené podarí zachytiť, či už z nášho územia, alebo z územia našich susedov... :)
@Marko 12.01.2020, 20:40; Nevieme povedať, či vôbec a ako bolo 300+ možné v minulosti, jednoducho sa to nedá. Preto, opakujem, skrátka nemožno tvrdiť, že niečo tu bolo a už nebude. Uzavrime to veľmi trefne tým, že uvidíme čo sa dá robiť ... alebo neuvidíme :) V tejto chvíli sa na žiadne lepšie konštatovanie vlastne ani nezmôžeme. My - diaľkoví nadšenci sa určite budeme snažiť. V každom prípade ďakujeme za priazeň :)
Súhlas. :) Nech fotoaparáty lovcov ďalekých výhľadov „nastrieľajú“ ešte nejeden unikátny, nepoznaný a veľmi vzdialený dych berúci pohľad aj v týchto dobách, aby potešili a to nie len svoje oko... Tak „lovu zdar“! :D
K "početnosti prípadov v minulosti": Ako technik som v rokoch 1970 - 1988 odslúžil v Slanských vrchoch na vysielači Dubník 17 zím. Aj keď som bol hore len asi polovicu dní, asi 4x som zažil niekoľkodenný vpád suchého arktického vzduchu, keď nastala ukážková zimná inverzia, zemplínska nížina bola "utopená v mlieku" a bola extrémna dohľadnosť. Najďalej bolo (cez prielom Tisy pásmom sopečných pohorí poniže mesta Chust) vidno Rodnianske vrchy v Severnom Rumunsku (Muntii Rodnei) - 280 km. To som zistil pomocou zameraného azimutu a vtedy dostupných máp z knižnice. Žiaľ kvalitný fotoaparát (ešte na film) som vtedy nemal. Až po desaťročiach, keď začal byť bežne dostupný internet a simulátory výhľadov, som zistil, že ich vlastne nemalo byť vidno. Samotný kužeľovitý Pietrosul (najvyšší - 2303 m) som nikdy neuvidel - bol schovaný za kopcom, čiže výškový zisk bol menší ako 500 m. Ale vídal som od neho južnejšie ležiaci asymetrický zasnežený vrch (asi Rebra ?), a to ďalekohľadom aj so skalami na úbočí (!) - takže výškový zisk bol hodne väčší ako 200 m. Odhadol som to asi na 400 m a odvodil si vtedy pre seba približný vzorec pre výškový zisk (m) ohybom svetla pri inverzii: 0,005 x d x d (d je vzdialenosť v km) Žiaľ takéto rozsiahle inverzie vzhľadom na globálne otepľovanie (a ním vyvolané zmeny prúdenia v atmosfére) už bývajú podstatne zriedkavejšie. Ale ten Ostredok v suchom vzduchu bol príjemným prekvapením, aj to využitie internetu k príprave rekordu, v tomto sú zas podmienky lepšie !
Simulátor UDeuschle ukazuje viditeľnosť vrchu Vârful Rebra z vysielača Dubník pri vzdialenosti 278 km. Max. vzdialenosť určil na 278,4 km k vrchu Vârful Buhăescu Mare v spomínanom rumunskom pohorí Munții Rodnei.
@Milan Stuchlý 13.01.2020, 19:55; Dobrý večer, Milan! Vďaka za cenné informácie, znie to zaujímavo. Vynorili sa mi tieto otázky: 1) Nemáte náhodou niekde doteraz zaznamenané dátumy spomenutých prípadov s extrémnou dohľadnosťou? 2) Aspoň približne, z akej výšky nad terénom Ste vtedy na Dubníku pozorovali (predpokladám, že z ktorejsi stavieb na vrchole)? Na úspešné pozorovanie Rebry (asymetrický tvar sedí) z Dubníka stačí podľa simulátorov už výškový zisk okolo 160-170m, čo sa pri silnejších inverziách rozhodne stať môže. Zisk okolo 400m by bol naozaj anomálny.
Inak aj z neďalekého vrchu Makovica (981,4 m n. m.), z veže by malo byť vidieť podľa simulátora na rovnakú max. vzdialenosť 278,4 km, pre zmenu k vrchu Vârful Puzdra. Tu je ale zas oku skrytý Vârful Rebra, vzdialený 272,1 km (aj keď asi môže trošku vykúkať spoza vrchov pred ním) a viditeľný by mal byť spomínaný Vârful Pietrosul Rodnei, vzdialený 271,3 km.
redakcii : Dátumy ani roky nemám zaznamenané. Vždy to bol suchý vzduch pôvodom zo Sibíri. Výhľady na Muntii Rodnei som pozoroval z okna budovy vyielača, výška 880 m. Najviac by malo byť vidno z Menšieho vrchu (950 m), menej už z Makovice (981 m) - žiaľ oba vrchy sú zarastené bučinou. Cez ten prielom Tisy by malo byť vidno zo Zbojníckej skaly (1147 m) Marmarošské vrchy - tiež poriadne ďaleko.
@Milan Stuchlý 14.01.2020, 12:24; Milan, ešte raz vďaka! Pri veľmi silnej inverzii s veľmi nízko ležiacim inverzným rozhraním, kedy sa zvykne vyskytovať veľmi výrazná refrakcia, to s Rebrou z Dubníka určite dáva zmysel. Takže len škoda, že Ste to v tom čase nemohli zdokumentovať.