Začneme niekoľkými dôležitými poznatkami, ktoré treba brať celý čas do úvahy:
■ Dňa 2.I.2020 sa jednalo o pozorovaciu situáciu, zjednodušene povedané, nad inverznou hladinou vo veľmi suchom vzduchu v tzv. voľnej atmosfére. Pre výhľady/dohľadnosť za tejto situácie platia zásady: Čím suchší vzduch, tým lepšie. Čím nižšie inverzná hladina klesne, tým lepšie.
■ Ide o typicky *zimnú* situáciu.
■ Vzhľadom k trajektórii výhľadu je pre pozorovanie Ostredok (Veľká Fatra > Hôľna Fatra) -> Alpy pri situácii „nad inverziou“ kľúčovým/kritickým úsek približne v oblasti Bratislavy~Trnavy. Práve v tomto priestore, presne povedané v atmosfére nad ním, totiž trajektória vedie v najnižšej výške nad existujúcim terénom.

Pozreli sme na voľne dostupné údaje z tzv. synoptických meteorologických staníc v spomenutej rozhodujúcej oblasti. Jedna z nich je pre naše potreby veľmi vyhovujúca, a to stanica Malý Javorník v nadm. výške cca 585 m n. m. na hrebeni Malých Karpát. (Ostatné okolité lokality s merajúcimi stanicami sa 2.I.2020 už nedostali nad hladinu inverzie.) Toto miesto je zaujímavé aj z toho dôvodu, že práve za vrcholom Malého Javorníka, kde je stanica umiestnená, sa pri pohľade z Ostredku na horizonte objavuje jeden z pozorovaných alpských masívov - známy a pri výhľade najvýraznejší Schneeberg.
Keďže hovoríme o charakteristicky zimnej situácii, zamerali sme sa výlučne na obdobie meteorologickej zimy (december - február). Z Malého Javorníka sú voľne k dispozícii (na webe infoclimat.fr ) archivované hodinové údaje zo synoptických hlásení od zimy 2010/2011 vrátane, čo fakticky veľmi dobre korešponduje s obdobím rozmachu moderných diaľkových pozorovaní.
V rámci „ponuky“ evidovaných meteorologických charakteristík nás zaujímala relatívna vlhkosť (ďalej aj: RV) vzduchu. Prirodzene, sledovali sme výskyt najnižších hodnôt RV a dopracovali sme sa k nasledovnému výsledku:

Tab.: Najnižšie zaznamenané zimné hodnoty relatívnej vlhkosti (RV) na meteorologickej stanici Malý Javorník v období od zimy 2010/2011 dodnes podľa hodinových synoptických hlásení. V tabuľke sú zachytené len prípady s RV ≤ 25%. Zdroj: SHMÚ, infoclimat.fr

Z uvedenej tabuľky možno usúdiť, že za posledných zhruba 9,5 zimy sa vynímali najmä dve situácie - 15.II.2017 a 2.I.2020, kedy RV klesla na Malom Javorníku na hodnoty okolo 10%. Tieto prípady možno z hľadiska dohľadnosti teoreticky považovať za najvýhodnejšie.
Zároveň je preto možné predpokladať, že (pri diskutovanom type pozorovacej situácie) práve v týchto dvoch prípadoch klesli extrémne suchý vzduch, a azda aj súvisiaca inverzná hladina do najnižšej výšky. RV sa navyše 2.I.2020 na Malom Javorníku držala na veľmi nízkych hodnotách do/okolo 20% v trvaní až okolo 9-10 hodín (!; viď aj Obr. na záver článku), zatiaľ čo 15.II.2017 to bolo len okolo 4-5 hodín.

Samozrejme nezabúdajme, že pre úspešné zachytenie výhľadu musia byť splnené aj mnohé ďalšie meteorologické podmienky a iné okolnosti na celej dotknutej trase výhľadu (a v priľahlej oblasti). My každopádne vieme, že teraz, 2.I.2020 tieto podmienky splnené boli.

Čo z toho všetkého vyplýva? Všetko nasvedčuje tomu, že 2. január 2020 mohol byť celkom reálne úplne najvhodnejším zimným dňom na pozorovanie Álp z Veľkej Fatry pri type situácie „nad inverziou“ minimálne od zimy 2010/2011 vrátane. Dá sa pritom dôvodne tušiť, že takéto vhodné dni by sme snáď spočítali na prstoch jednej ruky, možno ich však bol aj krajne minimálny počet.

Záverečné poznámky:
V rozbore sme sa venovali iba jednému príslušnému typu pozorovacej situácie, pri ktorom sa Alpy z Veľkej Fatry napokon konečne podarilo v praxi zdokumentovať. Týchto typov situácie však teoreticky môže byť viacero. Príhodné situácie sa navyše môžu vyskytovať aj v iných ročných obdobiach okrem (meteorologickej) zimy, ktorá bola záujmovou časťou roka v tomto hodnotení.

Obr.: Zápis synoptických hlásení z meteorologickej stanice Malý Javorník zo dňa 2.I.2020 na infoclimat.fr