V nedeľu 27. septembra 2020 nastala vskutku zaujímavá výhľadová poveternostná situácia. Územie Slovenska sa nachádzalo medzi troma pomerne hlbokými tlakovými nížami. Táto pozícia, vo veľmi hrubých črtách pripomínajúca polohu akoby v oku hurikánu, spôsobila výnimočnú dennú dohľadnosť na trase Alpy <-> väčšia časť západného Slovenska ráno a dopoludnia. Napriek prevládajúcemu cyklonálnemu charakteru počasia bolo ovzdušie extrémne priezračné aj pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu, čo je ďalším neklamným dôkazom, že výborná dohľadnosť sa neviaže len na dostatočne „suché“ podmienky v tomto ohľade.

Martin, ktorého týmto vítame medzi pozorovateľmi so zárezom na našej stránke, zamieril za okulahodiacou diaľkovo scenériou nad Nitru: „Na ten deň neboli žiadne plány. Až krátko po deviatej mi písal kamarát Dušan, že z južnej časti západného Slovenska vidieť zasnežený vrchol masívu Schneeberg. Táto informácia ma veľmi zaskočila, lebo som nečakal, že by práve dnes mohlo byť vidieť východoalpské masívy aj za bieleho dňa. Neváhal som ani chvíľu, zobral foťák, statív, hodil ich do auta a vybral sa na Biele skaly, týčiace sa nad Nitrou asi 100 metrov pod Pyramídou. Ako som začal stúpať lesom bol som plný očakávania, lebo Alpy z týchto končín sa mi počas dňa vidieť ešte nepodarilo. Doposiaľ to boli vždy len pohľady pri západe slnka.“

Východoalpské vrcholy sa po predchádzajúcom ochladení a výdatných zrážkach mohli popýšiť prvou snehovou ozdobou v sezóne. Výhľadový lovec sa pri fotení zameral na najvýraznejšie masívy skupiny Rax-Schneeberg: „Už keď som prišiel pod Biele skaly som sa snažil pomedzi stromy pozerať, či už zasnežený biely masív uvidím. Ale bolo to stále márne. Až som zo spodnej strany vyliezol na Pribinovu vežu, krásnu vežičku v bieloskalskom sektore. Odtiaľto už bol Schneeberg spolu s Raxom ako na tácke. Zasnežené, pomerne dobre viditeľné aj volným okom. Pod nimi sa ukazovali komíny Slovnaftu spolu s veternými elektrárňami našich juhozápadných susedov. Po následnom vylezení na vrcholovu plošinu Bielych skál som rozložil statív s foťákom a bolo o zábavu postarané“, pokračuje v popise diania. Jeho výhľady na dominanty západoslovensko-alpských výhľadov vyzerali takto: ↓

Martin pokračuje: „Okrem Álp bol zaujímavý pohľad aj na Bratislavu, kde aj počas dňa boli viditeľné budovy ako Bratislavský hrad, nové výškové budovy v okolí Mlynských nív a napríklad aj most Apollo. Pri lepšom zahľadení sa bolo ešte dokonca zdanlivo nad Bratislavou vidieť aj vrch Göller vo vyše 200-kilometrovej vzdialenosti.“ . ↓

Ešte raz sa pokochajme parádnym denným výhľadom na masív Raxu a Schneebergu... ↓

...aj detailnejšie na nezameniteľné schneebergské žľaby... ↓

...a vo veľkom detaile rozpoznajme aj mnohé hlavné stavby nášho hlavného mesta. ↓

Aj v područí cyklón(y) sa teda zriedkavo, no predsa dá diaľkovo pozorovať. A ako je vidieť, veľmi spektakulárne. „Po vyše hodine pozorovania sa začala aj zbiehať oblačnosť a pomaly nastal čas ísť dole. Bol to ale krásny zážitok. Vidieť ešte zelené polia a za nimi vyše dvetisíc metrov vysoké zasnežené alpské masívy, vzdialené takmer 200 km, sa nepodarí každý deň“, uzatvára svoj vydarený výbeh nad mesto úspešný muž odprezentovaných výhľadových okamihov.
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Martin Červeňanský
Dátum a čas pozorovania:	nedeľa 27.9.2020 medzi 10:30 a 11:30 LSEČ (za dňa)
Lokalita pozorovania:	Nitra, Biele skaly v masíve Zobora, pod Pyramídou (Tribeč) N48.3416 E18.1013 (zobraziť na Mapy.cz  |  mapy.Hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Göller (Mürzstegské Alpy, Rakúsko) 203,2 km
Príslušné simulácie UDeuschle:	Alpy (časť)
Fototechnika:	Nikon Coolpix P900

Ďalšie dokumentačné zábery z pozorovania nájdete v nižšie pripojenej galérii.

Spracovali: db, dv