Principiálne mimoslovenské (hoci len tesne) ďaleké pozorovanie, ktorému však patria len tie najvyššie prívlastky: vzdialenosťou, autorstvom a obzvlášť dvojnásobne poctivým prevedením.

Tento výstrel zasiahol na najďalekejšej bielokarpatskej výhľadovej poľovačke „iba“ druhý najžiadanejší cieľ. V žiadnom zmysle však nepretrváva ani len najmenší dôvod hádzať do žita fotoaparatúru, ani priaznivecký zrak.

Tá istá maximálna supervzdialenosť z bielokarpatskej strechy v o niečo pozmenenej, pričom však stále pozoruhodnej forme. A k tomu pár drobností navrch.

Územie Slovenska figurujúce tentokrát len ako tranzitná oblasť poriadne ďalekého výhľadu, ktorý má však do seba rozhodne niečo extra.

Richard sa vracia, alias pri ďalšom pokuse už mohylou ozdobené Bradlo vydalo aj svoje najvzdialenejšie výhľadové ozdoby.

Novú jesennú výhľadovú sezónu otvára dlhočizný pohľad na tradičný západniarsky cieľ. V obrázkoch, zanechávajúcich pohladené oči, ale aj svrbiace ruky.

Dlho sme na našom portáli čakali na veľkojavorinskú výhľadovú nálož. Napokon sa ukázalo, že to je megabomba, ktorá vybuchla už pred vyše troma rokmi.

Minule to z pohronských pahorkov tesne nevyšlo, tentokrát sa ale už vyše dvestokilometrová nížinno-veľhorská lokálna seansa šťastne uskutočnila.

Z kráľovnej slovenských hôr i výhľadov už máme zaznamenané všetky štandardne prítomné ukrajinské horizonty. 

Opäť raz sneh ako dôkaz, na základe ktorého už vieme, že výhľad zo Slovenska do Rumunska je naozaj uskutočniteľný aj za denného svetla.