Keď sme prednedávnom v týchto riadkoch písali o veľkej smole nášho pozorovateľa pri výhľade na najvýchodnejšiu časť Álp z jeho domovských končín, nepochybovali sme, že sa na rovnaké miesto čoskoro vrátime po reparát. No a netrvalo to až tak dlho a presne po dvoch mesiacoch od smolného dňa si Dušan po vydarený ďalekosiahly výhľad naozaj prišiel. „Podľa dnešného počasia by ma ale vôbec nenapadlo ísť do terénu.“, hlási spätne, narážajúc na prevažne zamračenú oblohu v ten deň. Na naše odporúčanie sa ale predsa na svoje miestečko v miestnych vinohradoch vybral a tento západ Slnka mal pre neho akiste špeciálnu príchuť. A popritom sa teda opäť raz potvrdilo, že pohľad von z vlastného okna pri diaľkovom pozorovaní veľmi často nič neznamená. Na miestach, kde je to naozaj rozhodujúce, sa totiž neraz odohráva úplne iné predstavenie.

Začneme presne tam, kde sme pri nedávnej návšteve tejto lokality končili. Bakonský les bol vtedy cenou útechy, teraz pre zmenu poslúži ako aperitív. Zato však parádny, keďže sa predviedol v ešte oveľa lepšom prevedení než naposledy:

Teraz už ale konečne prichádza vytúžená chvíľa a nielen Jasovčania si môžu pozrieť „ich“ skutočné Alpy. A ešte aké! Jedna skromná ľudská lokálpatriotická túžba totiž vyzerá po svojom splnení takto okulahodiaco (ďalší záber bez popiskov):

Toto pozorovanie sa odohralo pri špecifickej poveternostnej situácii nie pod vplyvom tlakovej výše, ale v teplom sektore tlakovej níže, ktorý spĺňal potrebné kritéria pre úspešnú realizáciu ďalekovýhľadových chúťok (viď tento náš teoretický článok, časť Osobitosť za teplým frontom). Vieme, že v zime takáto príhodná konštelácia z času na čas môže nastať, obdobne tomu bolo aj v prípade zoborského lovu obzorov pred necelým rokom.

Uznanlivo skonštatujme, že 210-kilometrový výhľad z nížiny - to už je „niečo“. Nedeje sa to každý deň, pri troche poveternostného poriadku a šťastia sa to však rozhodne dá. Tým šťastím v tomto prípade napríklad bolo, že sa na obzor neprirútila oblačnosť, v jednej chvíli nebezpečne číhajúca neďaleko južne od pozorovaného alpského sektoru.

Miestni takmer vždy o takýchto možných výhľadoch z ich okolia ani len netušia a často tomu ani nechcú veriť. Nie je to ale žiaden vtip, ale naopak uskutočniteľná realita. A tak trebárs Východné Alpy možno naozaj občas vídať z mnohých, pričom aj veľmi nízko položených lokalít Podunajskej nížiny a plniť si tým lokálne diaľkové sny, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. „Ďalšími smermi bolo vidieť veľmi slabo až dokonca skoro vôbec, no čo bolo hlavným cieľom sa podarilo. Vyšlo to, aj fotky sa vydarili.“, uzatvoril po úspešnej misii šťastne naladený lovec. My z redakcie k tomu vari už len dodáme, že na našom portáli majú miesto aj práve lokálne pozorovateľské úspechy a určite nejeden z nich u nás v budúcnosti ešte uvidíme.
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Dušan Belaň
Dátum a čas pozorovania:	streda 16.01.2019 okolo 16:30 SEČ (pri súmraku)
Lokalita pozorovania:	Sklený breh, k.ú. obce Jasová (Podunajská pahorkatina / podcelok Hronská pahorkatina / časť Bešianska pahorkatina) N47.9963872 E18.4579989 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Heukuppe (Rax, Rakúsko) 209,7 km
Simulácie UDeuschle:	Alpy , Bakonský les
Fototechnika:	Canon EOS 400D + Pentacon 500mm