Fronty – stručné intro

Počasie v našej oblasti ovplyvňujú rôzne vzduchové hmoty. Atmosférické (poveternostné) fronty predstavujú pásma styku/rozhrania týchto hmôt. S výmenou vzduchovej hmoty sú tak typicky spojené práve prechody frontov (táto výmena však môže byť aj nefrontálna). Prechody frontov mávajú na čistotu vzduchu, a teda na dohľadnosť podstatný vplyv.
Vznik a životnosť atmosférických frontov je spojený s tlakovými nížami. Počas samotného prechodu frontu teda určuje ráz počasia príslušná tlaková níž a dohľadnosť býva obmedzená primárne kvôli frontálnej oblačnosti, ktorá je spravidla výrazná (niekedy však niektoré fronty vytvoria len malú oblačnosť). To rozhodujúce ale prirodzene nastáva až po tom, čo front územím prejde.

Dohľadnostno-pozorovacie (za)frontálne zásady

Prítomnosť čerstvej vzduchovej hmoty je dôležitým nápomocným atribútom úspešného pozorovania. Vo všeobecnosti sa opierame o predpoklad, že vzduch v čerstvej vzduchovej hmote za frontom je čistejší ako ten v "staršom" vzduchu pred frontom. V tomto kontexte ale musíme v každom prípade uvažovať v ešte hlbších súvislostiach:

□ Odrážať sa budeme od skutočnosti, že najčastejšie sa s prajným priezračným vzduchom stretávame po prechode studeného frontu, za ktorým k nám štandarne preniká chladnejší vzduch.

□ Front so sebou môže, ale tiež nemusí priniesť zrážky. Je spravidla lepšie, ak s nimi spojený je, keďže zrážkami sa z ovzdušia vymývajú častice, neprospievajúce čistote vzduchu, a tým pádom zhoršujúce dohľadnosť.

□ Za frontom na istý čas nastupuje prúdenie nového vzduchu, takže býva veterno, čo vo všeobecnosti oceňujeme.

□ Nie je pravidlom, že je tým výhodnejšie, čím je (studený) front výraznejší, t.j. čím väčší je teplotný skok pred a za frontom. Typicky za výraznými studenými frontami sa k nám totiž dostáva vzduch s vysokou relatívnou vlhkosťou. Kvôli tomu je prirodzenejšia tvorba oblačnosti, základňa oblačnosti navyše býva vo veľmi nízkej výške, no a samozrejme vyššia vlhkosť dobrej dohľadnosti nenahráva sama o sebe.

□ V polohe za frontom nám nahráva ubúdajúca až žiadna oblačnosť, najlepšie ak opraty počasia preberá do rúk dobre vyvinutá tlaková výš. Pre samotné pozorovanie je teda pochopiteľne dôležité v prvom rade to, aby sa po prechode frontu obmedzujúca oblačnosť na trase výhľadu stihla popretŕhať/rozpadnúť; typickou komplikáciou býva pozvoľnejšie ubúdanie oblakov nad horami.

□ Fronty a s nimi spojené poveternostné prejavy podporujú rozrušovanie teplotných inverzií, ktoré sú špecifickým typom diaľkovopozorovacej situácie.

Osobitosť za teplým frontom

Znie to možno trochu neuveriteľne, no aj pod vplyvom tlakovej níže sa dá dovidieť extrémne ďaleko. Veľmi osobitý a netradičný typ pozorovania sa totiž spája s teplým sektorom tlakovej níže. Ide o časť mladej tlakovej níže, ktorá sa rozprestiera medzi teplým frontom na jej prednej strane a následným podružným studeným na strane zadnej. Obvykle k nám v teplom sektore dočasne prúdi teplý vzduch tropického pôvodu, v ktorom je menej vlhkosti. Po prechode teplého frontu sa takto oteplí, ustávajú zrážky, oblačnosť sa môže popretŕhať. V praxi sa takáto príhodná pozorovacia situácia môže vyskytnúť takmer výlučne v chladnej časti roka. Pre možnosť extra ďalekých výhľadov v teplom sektore sú pritom dôležité nasledovné podmienky:

□ Teplý sektor by ideálne mal byť geograficky dostatočne rozsiahly (široký), t.j. za teplým a pred studeným frontom musí byť dostatočne veľké časovo-priestorové okno, aby sa potrebne vyčasilo a teplé počasie relatívne ustálilo nad celým väčším územím (záujmovou oblasťou pozorovania). Problémom teda je, ak podružný teplý a studený front nasledujú prirýchlo za sebou.

□ Pozorovacie územie v teplom sektore musí súčasne ležať dostatočne ďaleko od stredu tlakovej níže, tam už totiž býva zväčšená až veľká oblačnosť, často sprevádzaná zrážkami.

□ Dôležité je, aby teplé prúdenie bolo výrazné. Musí teda fúkať a čím silnejší vietor je, tým lepšie. V opačnom prípade je častá tendencia vytvorenia hmly.

□ Prúdiaci teplejší vzduch by nemal byť až príliš teplý. Aj preto sú teplé sektory výhodné najmä v zime a vo včasnej jari.

Ukážkovú vhodnú situáciu v teplom sektore tlakovej níže s úspešným pozorovaním naozaj veľmi vzdialených cieľov sme už na Slovensku zaznamenali. Podarilo sa len nedávno, na konci januára 2018 (viď toto pozorovanie zo Zobora).

--------------------------------------------------------------------

Literatúra:

KREČMER B. (ed) (1980): Bioklimatologický slovník terminologický explikativní. Praha: Academia, 244 s.

SOBÍŠEK B. (ed) (1993): Meteorologický slovník výkladový terminologický. Praha: Academia, 594 s.

VÝBERČI D. (2017): Meteorologické aspekty ďalekých výhľadov. Portál HIKING.SK. Dostupné online: https://hiking.sk/hk/ar/4635/meteorologicke_aspekty_dalekych_vyhladov.html {cit. 18.6.2018}.

Článok je jedným zo dlhodobej série materiálov o meteorológii ďalekých výhľadov. V cykle postupne čo najvýstižnejšie a zároveň laicky podľa možnosti čo najtriviálnejšie približujeme úlohu a vplyv jednotlivých meteorologických prvkov či javov pri diaľkovom pozorovaní. Poznatky o výlučnom vplyve meteorologického faktora (iba jedného) bližšie rozoberaného v tomto článku samozrejme v praxi pri diaľkovom pozorovaní na úspech nestačia. Na úplný záver série preto zaradíme do cyklu ešte aj príslušný sumarizujúci článok. 
Pripomíname, že článok je všeobecne štylizovaný na klimatické podmienky Slovenska. 
V prípade potrebných či vhodných spresnení, alebo doplnení budeme článok priebežne ďalej aktualizovať.

V budúcom pokračovaní sa vo vzťahu k dohľadnosti pozrieme na špecifiká ročných období, rôznych vzduchových hmôt a poveternostných situácií.

Spracoval: dv