Tlak a vysoký tlak – stručno-základné intro

Tlak vzduchu (atmosférický, barometrický tlak) je základný meteorologický prvok. Je to vlastne sila vyvolaná tiažou vzduchového stĺpca, siahajúceho od hladiny v ktorej tlak zisťujeme až po hornú hranicu atmosféry. Pre praktické účely sa bežne prepočítava na hladinu mora a práve pre takto redukované hodnoty sa konštruujú mapy prízemného tlakového poľa.

Jedným zo základných tlakových útvarov je tlaková výš (anticyklóna) - oblasť so zvýšeným tlakom vzduchu. Pochopiteľne práve pri počasí pod vplyvom tlakovej výše sa dominantne vyskytujú priaznivé situácie na ďaleké pozorovania. Pozorovacie územie je teda pozbavené vplyvu tlakovej níže. Najcharakteristickejšou črtou je zmenšená až žiadna oblačnosť.

Základné typy našich "vplyvných" výší

Tlakové výše môžeme triediť podľa celého radu kritérii. V súvislosti s "ďalekovidením" je celkom vhodné a užitočné spomenúť, že v našich končinách sa môžu vyskytnúť, resp. ovplyvňujú počasie pevninské (kontinentálne) a subtropické tlakové výše.
Pevninská výš sa vytvára nad prechladenou pevninou. Je teda studená, t.j. v relatívne studenšom vzduchu vzhľadom k okoliu. Typicky je nízka, čiže má malý vertikálny rozsah a je ju možné pozorovať len v spodnej časti troposféry (nepresahujúc izobarickú hladinu 500 hPa, zodpovedajúcu výške zhruba 5,5 km). Jednoznačne je teda vyjadrená najmä v prízemnom tlakovom poli a vo vyšších vrstvách ju nepozorujeme. Takáto tlaková výš mohutnie predovšetkým radiačným vychladzovaním vzduchu nad pevninou, ešte výraznejšie ak je povrch zasnežený/zaľadnený. Vyslúži si preto i prívlastok radiačná. Najvyššie hodnoty tlaku vzduchu sú dosahované práve v radiačných tlakových výšach.
Subtropická výš sa vytvára v subtropických zemepisných šírkach väčšinou nad oceánom. Je teplá, čiže teplejšia než okolitá atmosféra. Je typicky vysoká, zasahuje najmenej do horných vrstiev troposféry, niekedy až po jej horný okraj (prechod do tropopauzy; v našej oblasti je jej priemerná výška dolnej hranice tropopauzy cca 10,7 km). Výš je jednoznačne identifikovateľná v prízemnom poli tlaku vzduchu, ako aj vo vyšších hladinách.

Dohľadnostno-pozorovacie anticyklonálne zásady

Čo si treba pri tlakových výšach prakticky všímať? Základných zásad je niekoľko a v podstate možno povedať, že jednotlivé podmienky musia platiť súčasne. Pritom však myslime na to, že vplyv tlakových výší na dohľadnosť býva špecifický vzhľadom k ročnej dobe. {Viac si tento problém rozmeníme na drobné v jednom z ďalších plánovaných článkov série, resp. pri záverečnom sumarizovaní.} Tu je už ale zoznam konkrétnych všobecných poznatkov, ktoré by sa pozorovateľovi mohli vzhľadom k dohľadnosti a pri jej odhadovaní vždy hodiť:

□ Vo všeobecnosti najvýhodnejšou na pozorovanie je poloha na prednej strane tlakovej výše. Je to tzv. chladná časť výše, kde prebieha prílev chladnejšieho vzduchu pri zemi i vo výškach. Výš, resp. jej výbežok sa do našej oblasti rozširuje a nastupuje pekné počasie.

□ Súčasne platí, že čím bližšie je územie k stredu tlakovej výše, tým lepšie.

□ Na zadnej ("teplej") strane tlakovej výše býva dohľadnosť už pomerne značne zhoršená.

□ Je lepšie, ak sa tlaková výš v priestore pozvoľna presúva, teda nie je kvázistacionárna - taká, ktorá mení svoju polohu minimálne.

□ Spravidla platí, že čím vyššia je hodnota prízemného tlaku vzduchu, tým lepšie. Pri hodnotách približne okolo/nad 1025 hPa sa obvykle objavujú vhodné pozorovacie podmienky, tlak vyše 1030 hPa (v meteorológii ide už o významne vysoký tlak) je bežne veľmi vyhovujúci.

□ Úskalie počas anticyklonálneho počasia predstavuje horná hranica hraničnej vrstvy atmosféry so zvýšenou vlhkosťou a prípadne i indukovanou oblačnosťou. Táto hranica oddeľuje vzduch v hraničnej vrstve ovzdušia (vrstva, siahajúca od zemského povrchu do výšky od niekoľko stoviek m až približne 2 km; v priemere je to asi 1,5 km, čo zodpovedá tlakovej hladine 850 hPa) od suchého vzduchu vo voľnej atmosfére a ak je dobre vyjadrená, pre výhľad je to možný zásadný problém, pretože v závislosti od svojej polohy môže ovplyvňovať pohľad na horizont.

□ Rámcovo možno tvrdiť, že je výhodnejšie, ak je tlaková výš vertikálne vyvinutá v celom profile: pri zemskom povrchu aj vo vyšších výškach. Typicky v prípade pevninských (studených, nízkych) výší sa teda často stáva, že vo vyšších vrstvách ovzdušia je brázda nízkeho tlaku, či dokonca tlaková níž, z čoho pre pozorovanie samozrejme vyplývajú príslušné problémy (vlhkosť, oblačnosť, atď.).

□ Žiadne zázraky nečakajme od tzv. putujúcich (postupujúcich) tlakových výší. Ide o výše medzi jednotlivými tlakovými nížami zo sledu za sebou nasledujúcich níží na hlavnom polárnom rozhraní vzduchových hmôt (rozhranie, oddeľujúce vzduch miernych šírok od tropickej vzduchovej hmoty). Putujúce výše majú spravidla kratšie trvanie a sú slabšie, nemusia znamenať výraznejší rozpad oblačnosti.

Na záver už iba formálne pripomeňme, že podmienky musia byť samozrejme splnené v lokalite odkiaľ pozorujeme, no vari ešte dôležitejšou je ich platnosť na pozorovanom území. Podmienky v týchto oblastiach sa totiž môžu, aj zásadne, rôzniť.

--------------------------------------------------------------------

Literatúra:

SOBÍŠEK B. (ed) (1993): Meteorologický slovník výkladový terminologický. Praha: Academia, 594 s.

ŠINGER, M. (2016): Neobvykle mohutná tlaková výš na Sibíri vo veľmi studenom vzduchu. Facebookový profil Slovenského hydrometeorologického ústavu. Dostupné online: https://www.facebook.com/shmu.sk/posts/1281308211942749  {cit. 14.05.2018}. 

ŠINGER, M. (2016): Počasie v anticyklóne - analýza hornej hranice hraničnej vrstvy. Slovenský hydrometeorologický ústav. Dostupné online: http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=744  {cit. 14.05.2018}.

Článok je jedným zo dlhodobej série materiálov o meteorológii ďalekých výhľadov. V cykle postupne čo najvýstižnejšie a zároveň laicky podľa možnosti čo najtriviálnejšie približujeme úlohu a vplyv jednotlivých meteorologických prvkov či javov pri diaľkovom pozorovaní. Poznatky o výlučnom vplyve meteorologického faktora (iba jedného) bližšie rozoberaného v tomto článku samozrejme v praxi pri diaľkovom pozorovaní na úspech nestačia. Na úplný záver série preto zaradíme do cyklu ešte aj príslušný sumarizujúci článok. 
Pripomíname, že článok je všeobecne štylizovaný na klimatické podmienky Slovenska. 
V prípade potrebných či vhodných spresnení, alebo doplnení budeme článok priebežne ďalej aktualizovať.

V budúcom pokračovaní sa vo vzťahu k dohľadnosti pozrieme na atmosférické fronty.

Spracoval: dv