V súčasnosti naďalej nepokračujeme s plnohodnotným publikovaním nových článkov na našom portáli. Zobraziť viac informácií.

Ak máte záujem o publikovanie vašich pozorovaní v osobitnom článku na špecializovanej webstránke, neváhajte sa tiež obrátiť napr. na poľských kolegov zo stránky Dalekie Obserwacje (mail: redaktorzydo@gmail.com), ktorí vaše pozorovania uvítajú a radi uverejnia. Na svoje úlovky môžete poľských kolegov upozorniť aj v ich facebookovej skupine o diaľkových pozorovaniach Tatry z Podkarpacia i inne Dalekie Obserwacje.

12. augusta 2022



Čo a ako: definovanie dohľadnosti


Vždy býva užitočné vedieť sa kvalitne orientovať v pojmoch, s ktorými sa stretávame. V nasledujúcich odsekoch si preto trochu bližšie ozrejmíme jeden z tých najviac omieľaných v 'diaľkárskej' terminológii.

Dohľadnosť všeobecne je definovaná ako vzdialenosť, v ktorej je kontrast daného objektu a jeho pozadia práve rovný prahu kontrastovej citlivosti pozorovateľovho oka.

Pojem dohľadnosť 'stvorila' podľa všetkého meteorológia. Vo vede o počasí je (meteorologická) dohľadnosť dôležitým, jedným zo siedmych základných meteorologických prvkov. Práve meteorologicky chápaná dohľadnosť je v súvislosti s ďalekými výhľadmi veľmi často používaným pojmom, a takto ju preto budeme v tomto článku ďalej vnímať. Pre ďalšie upresnenie, v meteorológii sa sleduje a reč v týchto riadkoch celý čas bude výhradne o vodorovnej (horizontálnej) dohľadnosti, t.j. na objekty v horizontálnej rovine (resp. v jej blízkosti) preloženej pozorovacím stanovišťom.

Meteorologická dohľadnosť je najväčšia vzdialenosť v horizontálnom smere, na ktorú môže normálne (zdravé) ľudské oko spoľahlivo rozlíšiť/rozoznať dostatočne veľké terénne objekty a súčasti prírodného povrchu v krajine (resp. ich obrys) od pozadia, bez prekážky v smere pozorovania a určovania.

Odlišujeme pritom dennú a nočnú meteorologickú dohľadnosť. Pri dennej sa rozoznávajú predmety uhlovej veľkosti 0,5 až 5°, umiestnené na pozadí oblohy, alebo hmly. Pre stanovenie nočnej sa rozoznávajú svetlá určitej stálej a smerovo málo premenlivej svietivosti, všeobecne ide o svetlá strednej intenzity.

Dohľadnosť môže v rôznych smeroch nadobúdať rôzne hodnoty. Pri meteorologickom pozorovaní sa vždy určuje najmenšia dohľadnosť z celého kruhového obzoru. Staničný pozorovateľ určuje dohľadnosť odhadom podľa predpísanej medzinárodnej stupnice a podľa plániku vzdialeností s rôzne vzdialenými terénnymi útvarmi a objektami, osobitne vypracovaného pre danú stanicu. Dohľadnosť sa však pozoruje aj prístrojovo - transmisometrom, pre takéto meranie sa stanoví prahová hodnota kontrastovej citlivosti, resp. osvetlenia.

Vodorovná dohľadnosť je jednou z pozorovaných veličín v monitorovacej sieti profesionálnych synoptických pozemných meteorologických staníc . Hodinové 'synopové' správy z týchto staníc s konkrétnym presným záznamom počasia sú verejne voľne dostupné (viď napr. linky v našej sekcii Užitočné odkazy). Z užívateľského hľadiska je dôležité, že vzhľadom k predpísanej metodike nadobúda dohľadnosť v týchto hláseniach hodnoty podľa nasledovnej stupnice (pre zaujímavosť k nim v nasledovnej tabuľke uvádzame i príslušný kód v 'surovej' šifrovanej správe SYNOP):

kód dohľadnosť v km kód dohľadnosť v km kód dohľadnosť v km kód dohľadnosť v km
00 menej ako 0,1 25 2,5 50 5,0 75 25
01 0,1 26 2,6


Kódy 51-55
sa nepoužívajú
 

76 26
02 0,2 27 2,7 77 27
03 0,3 28 2,8 78 28
04 0,4 29 2,9 79 29
05 0,5 30 3,0 80 30
06 0,6 31 3,1 56 6 81 35
07 0,7 32 3,2 57 7 82 40
08 0,8 33 3,3 58 8 83 45
09 0,9 34 3,4 59 9 84 50
10 1,0 35 3,5 60 10 85 55
11 1,1 36 3,6 61 11 86 60
12 1,2 37 3,7 62 12 87 65
13 1,3 38 3,8 63 13 88 70
14 1,4 39 3,9 64 14 89 viac ako 70
15 1,5 40 4,0 65 15 90 menej ako 0,05
16 1,6 41 4,1 66 16 91 0,05
17 1,7 42 4,2 67 17 92 0,2
18 1,8 43 4,3 68 18 93 0,5
19 1,9 44 4,4 69 19 94 1
20 2,0 45 4,5 70 20 95 2
21 2,1 46 4,6 71 21 96 4
22 2,2 47 4,7 72 22 97 10
23 2,3 48 4,8 73 23 98 20
24 2,4 49 4,9 74 24 99 50 a viac


V dekódovanej synoptickej správe diaľkový pozorovateľ samozrejme rád vidí čo najvyššie hodnoty, ale nikdy v nej teda nenájde priaznivejší údaj ako "viac ako 70 km".
Tiež na tomto mieste opakovane pripomeňme, že uvádzaná hodnota zodpovedá najmenšej dohľadnosti z celého obzoru. Čiže uvedená konkrétna hodnota je vzdialenosť dosiahnutá v najmenej priaznivom smere, avšak v niektorom z iných smerov môže byť v tom istom čase hodnota dohľadnosti väčšia (toto logicky platí s výnimkou dvoch uvádzaných údajov so zhora otvoreným intervalom, t.j. "viac ako 70 km" a "50 a viac km").
Ak je pozorovaná dohľadnosť medzi dvoma hodnotami z predpísanej tabuľky, uvádza sa vždy nižšia z priľahlých hodnôt. Takže napr. pozorovaná dohľadnosť 34 km je podľa správy zaznamenaná ako "30 km" (kód 80).
V súvislosti s konkrétnymi hodnotami ešte poznamenajme, že pri klimatologickom spracovaní sa pre stanice s neobmedzeným obzorom zvykne špeciálne sledovať hodnota 50 a viac km, čo sa označuje ako výborná (mimoriadna) dohľadnosť.

Viditeľnosť je súvisiaci pojem s definíciou meteorologickej dohľadnosti. Viditeľnosť (pri meteorológii máme teda na mysli vodorovnú (horizontálnu) viditeľnosť) charakterizuje rozpoznateľnosť objektu na horizonte bez zdroja umelého osvetlenia, prípadne ojedinelého umelého svetla v blízkosti horizontu v noci. Ide o to či je možné takýto objekt vôbec vidieť, neprihliadajúc na jeho rozlíšiteľnosť na pozadí. Inými slovami ide o možnosť ako takú reálne objekt rozpoznať, zachytiť. Zjednodušene môžeme povedať, a pri terminológii to takto aj nájdeme v niektorých cudzích jazykoch, že meteorologická dohľadnosť je meteorologickou vzdialenosťou viditeľnosti. Inak povedané, viditeľnosť sa v meteorológii vyjadruje meteorologickou dohľadnosťou.

Dohľadnosť úzko súvisí so schopnosťou vzduchu prepúšťať viditeľné žiarenie. Je podmienená fyzikálnymi charakteristikami ovzdušia; závisí na množstve vody (v rôznych skupenstvách), prachu a iných tuhých častíc, dymu a mikroorganizmov v ovzduší medzi pozorovateľom a pozorovaným objektom. O dohľadnosti z pohľadu aktuálneho stavu ovzdušia si ale snáď povieme čosi viac v samostatnom článku niekedy nabudúce.

------------------------------------------- 

Literatúra: 

SOBÍŠEK B. (ed) (1993): Meteorologický slovník výkladový terminologický. Praha: Academia, 594 s.

KREČMER V. (ed) (1980): Bioklimatologický slovník terminologický a explikativní. Praha: Academia, 244 s.

MATEJOVIČ P. (ed): Priebežne aktualizovaná meteorologická a klimatologická terminológia. Fórum pre vedu a umenie. Dostupné online: http://www.nun.sk/terminologia_11.htm  {cit. 9.10.2017}.

WHEELER D.: Synop code VV Horizontal visibility at surface. The UK Weather Information Site. Dostupné online: http://www.weather.org.uk/resource/vvcode.htm  {cit. 9.10.2017}.


Kategórie článku
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.