Čo a ako: definovanie dohľadnosti
Vždy býva užitočné vedieť sa kvalitne orientovať v pojmoch, s ktorými sa stretávame. V nasledujúcich odsekoch si preto trochu bližšie ozrejmíme jeden z tých najviac omieľaných v 'diaľkárskej' terminológii.
Dohľadnosť všeobecne je definovaná ako vzdialenosť, v ktorej je kontrast daného objektu a jeho pozadia práve rovný prahu kontrastovej citlivosti pozorovateľovho oka.
Pojem dohľadnosť 'stvorila' podľa všetkého meteorológia. Vo vede o počasí je (meteorologická) dohľadnosť dôležitým, jedným zo siedmych základných meteorologických prvkov. Práve meteorologicky chápaná dohľadnosť je v súvislosti s ďalekými výhľadmi veľmi často používaným pojmom, a takto ju preto budeme v tomto článku ďalej vnímať. Pre ďalšie upresnenie, v meteorológii sa sleduje a reč v týchto riadkoch celý čas bude výhradne o vodorovnej (horizontálnej) dohľadnosti, t.j. na objekty v horizontálnej rovine (resp. v jej blízkosti) preloženej pozorovacím stanovišťom.
Meteorologická dohľadnosť je najväčšia vzdialenosť v horizontálnom smere, na ktorú môže normálne (zdravé) ľudské oko spoľahlivo rozlíšiť/rozoznať dostatočne veľké terénne objekty a súčasti prírodného povrchu v krajine (resp. ich obrys) od pozadia, bez prekážky v smere pozorovania a určovania.
Odlišujeme pritom dennú a nočnú meteorologickú dohľadnosť. Pri dennej sa rozoznávajú predmety uhlovej veľkosti 0,5 až 5°, umiestnené na pozadí oblohy, alebo hmly. Pre stanovenie nočnej sa rozoznávajú svetlá určitej stálej a smerovo málo premenlivej svietivosti, všeobecne ide o svetlá strednej intenzity.
Dohľadnosť môže v rôznych smeroch nadobúdať rôzne hodnoty. Pri meteorologickom pozorovaní sa vždy určuje najmenšia dohľadnosť z celého kruhového obzoru. Staničný pozorovateľ určuje dohľadnosť odhadom podľa predpísanej medzinárodnej stupnice a podľa plániku vzdialeností s rôzne vzdialenými terénnymi útvarmi a objektami, osobitne vypracovaného pre danú stanicu. Dohľadnosť sa však pozoruje aj prístrojovo - transmisometrom, pre takéto meranie sa stanoví prahová hodnota kontrastovej citlivosti, resp. osvetlenia.
Vodorovná dohľadnosť je jednou z pozorovaných veličín v monitorovacej sieti profesionálnych synoptických pozemných meteorologických staníc . Hodinové 'synopové' správy z týchto staníc s konkrétnym presným záznamom počasia sú verejne voľne dostupné (viď napr. linky v našej sekcii Užitočné odkazy). Z užívateľského hľadiska je dôležité, že vzhľadom k predpísanej metodike nadobúda dohľadnosť v týchto hláseniach hodnoty podľa nasledovnej stupnice (pre zaujímavosť k nim v nasledovnej tabuľke uvádzame i príslušný kód v 'surovej' šifrovanej správe SYNOP):
kód | dohľadnosť v km | kód | dohľadnosť v km | kód | dohľadnosť v km | kód | dohľadnosť v km |
00 | menej ako 0,1 | 25 | 2,5 | 50 | 5,0 | 75 | 25 |
01 | 0,1 | 26 | 2,6 |
|
76 | 26 | |
02 | 0,2 | 27 | 2,7 | 77 | 27 | ||
03 | 0,3 | 28 | 2,8 | 78 | 28 | ||
04 | 0,4 | 29 | 2,9 | 79 | 29 | ||
05 | 0,5 | 30 | 3,0 | 80 | 30 | ||
06 | 0,6 | 31 | 3,1 | 56 | 6 | 81 | 35 |
07 | 0,7 | 32 | 3,2 | 57 | 7 | 82 | 40 |
08 | 0,8 | 33 | 3,3 | 58 | 8 | 83 | 45 |
09 | 0,9 | 34 | 3,4 | 59 | 9 | 84 | 50 |
10 | 1,0 | 35 | 3,5 | 60 | 10 | 85 | 55 |
11 | 1,1 | 36 | 3,6 | 61 | 11 | 86 | 60 |
12 | 1,2 | 37 | 3,7 | 62 | 12 | 87 | 65 |
13 | 1,3 | 38 | 3,8 | 63 | 13 | 88 | 70 |
14 | 1,4 | 39 | 3,9 | 64 | 14 | 89 | viac ako 70 |
15 | 1,5 | 40 | 4,0 | 65 | 15 | 90 | menej ako 0,05 |
16 | 1,6 | 41 | 4,1 | 66 | 16 | 91 | 0,05 |
17 | 1,7 | 42 | 4,2 | 67 | 17 | 92 | 0,2 |
18 | 1,8 | 43 | 4,3 | 68 | 18 | 93 | 0,5 |
19 | 1,9 | 44 | 4,4 | 69 | 19 | 94 | 1 |
20 | 2,0 | 45 | 4,5 | 70 | 20 | 95 | 2 |
21 | 2,1 | 46 | 4,6 | 71 | 21 | 96 | 4 |
22 | 2,2 | 47 | 4,7 | 72 | 22 | 97 | 10 |
23 | 2,3 | 48 | 4,8 | 73 | 23 | 98 | 20 |
24 | 2,4 | 49 | 4,9 | 74 | 24 | 99 | 50 a viac |
V dekódovanej synoptickej správe diaľkový pozorovateľ samozrejme rád vidí čo najvyššie hodnoty, ale nikdy v nej teda nenájde priaznivejší údaj ako "viac ako 70 km".
Tiež na tomto mieste opakovane pripomeňme, že uvádzaná hodnota zodpovedá najmenšej dohľadnosti z celého obzoru. Čiže uvedená konkrétna hodnota je vzdialenosť dosiahnutá v najmenej priaznivom smere, avšak v niektorom z iných smerov môže byť v tom istom čase hodnota dohľadnosti väčšia (toto logicky platí s výnimkou dvoch uvádzaných údajov so zhora otvoreným intervalom, t.j. "viac ako 70 km" a "50 a viac km").
Ak je pozorovaná dohľadnosť medzi dvoma hodnotami z predpísanej tabuľky, uvádza sa vždy nižšia z priľahlých hodnôt. Takže napr. pozorovaná dohľadnosť 34 km je podľa správy zaznamenaná ako "30 km" (kód 80).
V súvislosti s konkrétnymi hodnotami ešte poznamenajme, že pri klimatologickom spracovaní sa pre stanice s neobmedzeným obzorom zvykne špeciálne sledovať hodnota 50 a viac km, čo sa označuje ako výborná (mimoriadna) dohľadnosť.
Viditeľnosť je súvisiaci pojem s definíciou meteorologickej dohľadnosti. Viditeľnosť (pri meteorológii máme teda na mysli vodorovnú (horizontálnu) viditeľnosť) charakterizuje rozpoznateľnosť objektu na horizonte bez zdroja umelého osvetlenia, prípadne ojedinelého umelého svetla v blízkosti horizontu v noci. Ide o to či je možné takýto objekt vôbec vidieť, neprihliadajúc na jeho rozlíšiteľnosť na pozadí. Inými slovami ide o možnosť ako takú reálne objekt rozpoznať, zachytiť. Zjednodušene môžeme povedať, a pri terminológii to takto aj nájdeme v niektorých cudzích jazykoch, že meteorologická dohľadnosť je meteorologickou vzdialenosťou viditeľnosti. Inak povedané, viditeľnosť sa v meteorológii vyjadruje meteorologickou dohľadnosťou.
Dohľadnosť úzko súvisí so schopnosťou vzduchu prepúšťať viditeľné žiarenie. Je podmienená fyzikálnymi charakteristikami ovzdušia; závisí na množstve vody (v rôznych skupenstvách), prachu a iných tuhých častíc, dymu a mikroorganizmov v ovzduší medzi pozorovateľom a pozorovaným objektom. O dohľadnosti z pohľadu aktuálneho stavu ovzdušia si ale snáď povieme čosi viac v samostatnom článku niekedy nabudúce.
-------------------------------------------
Literatúra:
SOBÍŠEK B. (ed) (1993): Meteorologický slovník výkladový terminologický. Praha: Academia, 594 s.
KREČMER V. (ed) (1980): Bioklimatologický slovník terminologický a explikativní. Praha: Academia, 244 s.
MATEJOVIČ P. (ed): Priebežne aktualizovaná meteorologická a klimatologická terminológia. Fórum pre vedu a umenie. Dostupné online: http://www.nun.sk/terminologia_11.htm {cit. 9.10.2017}.
WHEELER D.: Synop code VV Horizontal visibility at surface. The UK Weather Information Site. Dostupné online: http://www.weather.org.uk/resource/vvcode.htm {cit. 9.10.2017}.