Čo a ako: vietor


Princípy a súvislosti vo vzťahu vetra a dohľadnosti, alias niečo k vetru nehovoriac "do vetra".

V predchádzajúcom teoretickom článku s definovaním pojmu "dohľadnosť" sme sľubovali vrátiť sa k danej problematike z pohľadu aktuálneho stavu ovzdušia. Napokon sme sa rozhodli pripraviť nie jeden článok avizovaného druhu, ale týmito riadkami začneme dlhodobejšiu sériu materiálov o meteorológii ďalekých výhľadov. V cykle si postupne čo najvýstižnejšie a zároveň laicky podľa možnosti čo najtriviálnejšie objasníme úlohu a vplyv jednotlivých meteorologických prvkov a javov pri pozorovaní (veľmi) vzdialených cieľov. Pôjde teda o akúsi faktorovú analýzu. Niektoré poznatky sa v jednotlivých čiastkových článkoch zaiste budú prelínať, preto na úplný koniec kvôli prehľadnosti zaradíme do cyklu ešte aj záverečný sumarizujúci článok. Poznatky o vplyve len toho-ktorého spomedzi meteorologických faktorov samozrejme v praxi pri diaľkovom pozorovaní na úspech nestačia, ako vo všetkom je však veľmi užitočné poznať podstatu fungovania každého z nich. 
Dôležité je ešte poznamenať, že články budú všeobecne štylizované na klimatické podmienky Slovenska.
V prípade potrebných či vhodných spresnení, alebo doplnení budeme články priebežne ďalej aktualizovať.


Vietor - základné intro

Zjednodušene vzaté, vietor je pohyb častíc/prúd/prúdenie vzduchu určitým smerom v určitom mieste atmosféry (pri zemi, vo výškach) v danom časovom okamihu. V bežnej reči sa za vietor zvykne považovať len horizontálna zložka prúdenia. V meteorológii to však nestačí a práve aj v nami popisovaných súvislostiach je nemenej dôležitou zložka vertikálna.

Pozitívny vplyv vetra

Povedzme to asi takto: ak v danej situácii aj ostatné faktory hrajú v náš prospech, vietor je vo všeobecnosti pomocníkom priaznivej dohľadnosti. Vietor vertikálne premiešava vzduchovú hmotu a tým v nej nedovoľuje vytvárať vrstvy, v ktorých sa hromadí atmosférický aerosól (t.j. v atmosfére prítomné pevné a kvapalné častice prirodzeného, alebo antropogénneho pôvodu). Pochopiteľne, takéto vrstvy v zásade majú obmedzujúci vplyv na priezračnosť a čistotu vzduchu a tým pádom na dohľadnosť, pretože je v nich vyššia koncentrácia obsiahnutých znečisťujúcich tuhých látok (zákal), či nadmerná vlhkosť; prítomné tuhé častice pritom pri danom stave samozrejme môžu pôsobiť ako kondenzačné jadrá. Vietor premiešavaním aerosól v ovzduší rozptyľuje a riedi, stretnúť sa môžeme s informáciou, že "rozptylové podmienky sú priaznivé".

Jednou zo špecifických obmedzujúcich vrstiev je aj vrstva inverzná (budeme mať užšie na mysli inverziu teplotnú, ktorá má v praxi najväčší význam). Vietor všobecne vzniku inverznej situácie zabraňuje. Inverzie sa teda vytvárajú v prípadoch, keď sú vertikálne pohyby a premiešavanie vzduchu značne obmedzené, triviálne povedané, keď prúdenie nie je. Už existujúcu inverziu vietor rozrušuje, je však v tomto procese iba jedným z faktorov a takisto to neplatí vždy. Podporný rozrušujúci vplyv na inverziu má vietor spojený s prechodom frontov a výmenou vzduchovej hmoty, v našich končinách ide typicky o západný-severozápadný vietor. Avšak pri prúdení relatívne teplého vzduchu vo výškach inverzné situácie pretrvávajú, resp. sa obnovujú, čo je u nás typicky pri prevládajúcej advekcii z južných smerov.
{Pozn.: inverzným situáciam budeme osobitne venovať jeden z ďalších článkov tejto série.}

Vietor je následkom nerovnomerného rozloženia tlaku vzduchu, prúdi vždy z oblasti s vyšším tlakom do oblasti s nižším tlakom. Znamená to, že sa spája so zmenami tlaku vzduchu, a teda vývojom i postupom tlakových útvarov. Aj na základe napísaného v predchádzajúcich odstavcoch je zrejmé, že v centrálnej časti tlakovej výše (anticyklóny) je len slabé až žiadne prúdenie vzduchu a spomínané vrstvy limitujúce dohľadnosť sa tu postupne môžu vytvárať a časom vyvíjať (zvýrazňovať). Keď sa však tlaková výš, resp. jej výbežok ešte len začína rozširovať/rozširuje do oblasti s pozorovacím miestom i pozorovaným objektom -- súc v okrajovej časti oblasti vyššieho tlaku -- ešte zvykne bývať veterno, čiže vietor priamo uplatňuje svoj všobecný priaznivý účinok na čistotu vzduchu.
{Pozn.: tlakovým útvarom sa plánujeme taktiež bližšie venovať v jednom z ďalších článkov série.}

Negatívny vplyv vetra

Existujú niektoré súvislosti, kedy sa vietor stáva potenciálnym škodcom pre dohľadnosť. Vietor napríklad zvyšuje intenzitu výparu z (veľmi) vlhkého povrchu (napr. po výdatnom daždi), prípadne vodnej hladiny, čím narastá vlhkosť v priľahlom vzduchu. Vietor môže tiež znečisťovať vzduch unášanými pevnými časticami zo zemského povrchu, typicky zo suchej holej pôdy.

--------------------------------------------------------------------

Literatúra:

SOBÍŠEK B. (ed) (1993): Meteorologický slovník výkladový terminologický. Praha: Academia, 594 s.

VÝBERČI D. (2017): Meteorologické aspekty ďalekých výhľadov. Portál HIKING.SK. Dostupné online: https://hiking.sk/hk/ar/4635/meteorologicke_aspekty_dalekych_vyhladov.html  {cit. 16.11.2017}.

Článok je jedným zo dlhodobej série materiálov o meteorológii ďalekých výhľadov. V cykle postupne čo najvýstižnejšie a zároveň laicky podľa možnosti čo najtriviálnejšie približujeme úlohu a vplyv jednotlivých meteorologických prvkov či javov pri diaľkovom pozorovaní. Poznatky o výlučnom vplyve meteorologického faktora (iba jedného) bližšie rozoberaného v tomto článku samozrejme v praxi pri diaľkovom pozorovaní na úspech nestačia. Na úplný záver série preto zaradíme do cyklu ešte aj príslušný sumarizujúci článok. 
Pripomíname, že článok je všeobecne štylizovaný na klimatické podmienky Slovenska. 
V prípade potrebných či vhodných spresnení, alebo doplnení budeme článok priebežne ďalej aktualizovať.

V budúcom pokračovaní sa vo vzťahu k dohľadnosti pozrieme na atmosférické zrážky.

Kategórie článku
Súvisiace články
Diskusia (0)

Načítať iný obrázok.