Tentokrát sa zaobíďme bez dlhších úvodných rečí, veď Mohylu na Bradle pozná vari každý. A nemôže byť vhodnejší čas, aby sme spoznali aj jej výhľadovú perspektívu, nakoľko zo Štefánikovho monumentálneho návršia možno uvidieť naozaj poriadnu, šíru diaľavu.

Rozhliadneme sa najskôr naprieč celou Podunajskou nížinou. Hoci nám stromy na svahoch jedného z vrcholov v susednom protiľahlom masíve Klenovej (už súčasť Brezovských Malých Karpát) trochu v pohľade zavadzajú, predsa sa možno pozrieť až za samý Dunaj:

To hlavné sa ale ukrýva na juhozápadnom obzore kdesi rovno „nad“ Brezovou pod Bradlom. Nezanedbateľná časť životného príbehu Milana Rastislava Štefánika je spojená s Alpami a je krásne symbolické, že sa náš velikán na toto pohorie môže pozerať aj „z hrobu“. Niektoré z alpských vrcholov sa v tomto prípade maznajú s oblakmi a štandardne najvzdialenejší Hochschwab už je pre zmenu za hranicou rozlíšiteľnosti. O slávnom Ötschere však nemôže na horizonte byť vďaka jeho dominantnému tvaru pochýb:

„Všimol som si, že okolie Štefánikovej Mohyly je vyčistené od náletových drevín a miesto ponúka ďaleké výhľady. Plán velil za pekného počasia vybehnúť hore a pozrieť si Alpy, a tak neostávalo nič iné ako čakať na čistý vzduch. V ten deň bolo polooblačno s občasnými prehánkami, no pri ceste autom domov som z auta videl veľmi jasne neďaleký Považský Inovec, preto som si povedal, že za vybehnutie na Bradlo by to stálo. Po prekonaní blatistého terénu som bol mierne sklamaný, keďže Alpy chýbali, namiesto toho bola takmer presne v ich smere prehánka. Inými smermi boli ale podmienky relatívne dobré, dohľadnosť na Gerecse ako aj Vtáčnik či Kľak bola najlepšia práve hneď po príchode na Bradlo a časom sa znižovala. Prehánka postupovala na juhovýchod a optimisticky som predpokladal, že sa vzduch za ňou ešte prečistí. Ešte ani poriadne nestihla odísť a už som začal na horizonte niečo vidieť, s klesajúcim slnkom stále viac a viac. Chvíľu pred samotným západom Slnka však začali Alpy miznúť a celá šou tak trvala približne jednu hodinu. “, obšírnejšie popísal svoj lov náš dnesný úspešný pozorovateľ Richard a dodal: „Za kvalitu sa ako začiatočník ospravedlňujem, plánujem si zaobstarať lepšie sklo a prepnúť do plne manuálneho fotenia.“. Nuž, veľmi radi si na opakovanie z Bradla vo vylepšenej akosti počkáme, konieckoncov bude v alpskom sektore potrebné poriadnejšie priblížiť a zaostriť najmä na spomenutý 215 km vzdialený Hochschwab. Avšak už aj nateraz v každom prípade úprimne gratulujeme, začiatočnícka skorodvestovka totiž rozhodne nemôže byť na zahodenie.

Výhľady neumierajú. A nech je rovnako navždy živá aj pamiatka M.R.Š.
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Richard Ježík
Dátum a čas pozorovania:	piatok 10.5.2019 medzi 18:20-19:20 LSEČ
Lokalita pozorovania:	Bradlo (Myjavská pahorkatina), mohyla M.R.Štefánika N48.679397 E17.563769 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Ötscher (Ybbstalské Alpy, Rakúsko) 197,1 km
Simulácie UDeuschle:	Gerecse , Alpy
Fototechnika:	Canon EOS 4000D + 18-55 mm