Malebná laznícka štálová dedinka Malá Lehota v Pohronskom Inovci nepochybne očarí všetkých krajinársky cítiacich milovníkov pokoja. Pri jej návšteve by mal vašu pozornosť a nohy pritiahnuť aj jeden (pričom rozhodne nie jediný) z chýrnych prírodných symbolov tejto obce - vyše osemstometrový kopec Vojšín. Zanietenci poriadne ďalekých obzorov sú vojšínskymi lúčnymi krivkami rozhodne priťahovaní tiež a v tejto chvíli vám s potešením ukážeme prečo.

Začnime ale pozvoľna. Cestou k samotnému vrcholu Vojšína sa určite zastavte na peknom mieste pri kríži nad vlekom (pod vysielačom), odkiaľ sa najskôr v niekoľkých priezoroch môžete pozrieť na niektoré známe končiny v relatívne neďalekých vzdialenostiach. Napríklad Kremnické vrchy s charakteristickou druhou najvyššou stavbou Slovenska:

Trochu viac na sever uzatvára kremnické pohorie rozložitý masív Flochovej a pridávajú sa známe horské firmy Hôľnej, Bralnej, a dokonca aj „Lyseckej“ (Veľkej) Fatry:

Po zastavení pod krížom už ale stúpame na vojšínsky vrchol. Len pár metrov pod ním, ako návnada pred najočakávanejším dianím, sa objaví medzistromové okienko na celkom „vtipne“ umiestnený strážovský obzor: 

Na horizonte toho možno vidieť samozrejme ešte viac. Po celý čas je nerušene otvorený pohľad na Považský Inovec (viď pripojenú dokumentačnú galériu), vidno napr. Rokoš v Strážovských vrchoch, alebo pri dobrých podmienkach zahliadnete malokarpatské obrysy od Zárub až po Kamzík. No a práve tam kde končí najvzdialenejšia časť Malých Karpát s našim hlavným mestom v podnoží, začína to najcennejšie - alpské divadlo. Pohľadnú kompozíciu pritom dopĺňajú masívy Zobora a Žibrice, akoby rozdeľujúce alpské diaľky na dve časti:

Tandem cvakajúcich pozorovateľov zhrnul svoje dojmy nasledovne: „Bolo to také čudesné pozorovanie. Alpy sa na fotkách príhodne vykreslili až neskôr po západe Slnka a najlepší kontrast na ne prišiel paradoxne až vtedy, keď sa postupne rozsvietili svetlá miest na nížine na trase výhľadu. Súčasne za úspešný alpský úlovok poďakujme predovšetkým technike, pretože voľným okom ste sa pozerali prakticky do tmy. Vôbec to teda nebolo jednoduché fotenie, pretože svetla bolo málo. Záchranu situácie a aspoň nejaké rozlíšiteľné a zverejnenia schopné zábery zariadil na poslednú chvíľu až najsvetelnejší objektív vo výbave. Podmienky neboli úplne, resp. ani zďaleka ideálne; na Vojšín v prvom rade ešte nenastal úplne najlepší čas v roku, a taktiež vzduch nad Alpami ešte zostal vlhší ako by bolo žiaduce, kým nám pre zmenu trochu fúkalo. Samozrejme sme ale každopádne radi, že prvá vojšínska lastovička z foťákov už vyletela, na programe však určite bude zopakovanie si tohto počinu s obrazovo lepším výsledkom.“

Priatelia, je tu teda ďalšia sezóna jesenných diaľok, ktorú sme odštartovali najvzdialenejším štálovým pozorovaním aké si viete predstaviť. 230-kilometrová dohľadnosť sa rozhodne nedeje každý deň. Skromne si však napriek tomu zaželajme, aby nám najbližšie obdobie doprialo na horizonte čo najviac takýchto zásahov, pričom sa zaiste tiež nenahneváme ak budú ešte ďalekosiahlejšie a kvalitatívne prajnejšie.

Zhrnutie pozorovania

Pozorovatelia:	Dušan Belaň, Dalibor Výberči
Dátum a čas pozorovania:	utorok 3.9.2019 medzi 19:30-20:30 LSEČ (pri súmraku)
Lokalita pozorovania:	Vojšín (Pohronský Inovec) □ kríž, vlek: N48.4824328 E18.5911222 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk ) □ vrchol: N48.4814567 E18.5978869 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Stuhleck (Fischbacherské Alpy / Hory vých. od r. Mury, Rakúsko) 232,7 km
Simulácie UDeuschle:	kríž,vlek --> SV , vrchol --> JZ-Z, Alpy
Fototechnika:	Canon EOS 70D + Carl Zeiss Sonnar 200mm f2.8 MC; Pentacon 500 mm f5.6 Canon EOS 600D + Pentacon 300mm f4