Na strechu považského Inovca sme sa už v našich článkoch dostali aj skôr. Teraz sa naň po čase opätovne vraciame, aby sme si preopakovali, ale aj doplnili niečo z minule chýbajúcich úlovkov. A určite tiež v dnešnom prípade oceníme aj plnohodnotné denné svetlo a vďaka Jánovi a jeho výbave aj lepší ultrazoomový detail na pozorované obzory. Ak pri tomto pozorovaní tak nejak podvedome očakávate legendárny dátum 2.1.2020 (viď aj odkazy na súvisiace materiály pod článkom), vaše podvedomie funguje celkom správne. Ďalej už ale ani chvíľu nenaťahujme, poďme na inoveckú výhľadovú vežu a vrhnime sa na tradične veľmi bohatý tunajší materiál.

Začneme u českých bratov na severozápade v skupine naozaj veľmi starého starkého v Hrubom Jeseníku:

Slovenské horizonty zo severovýchodu na východ si pre zmenu predstavíme počínajúc pohorím, ktorému dominuje slovensko-poľská horská starká. Okulahodiaco v pozadí vychýreného Vápča:

Na ďalších dvoch záberoch hrajú prím obe hlavné časti Malej Fatry - Krívánska i Lúčanská:

Malofatru pri nami zvolenom postupe logicky zakončuje Kľak a vpravo od neho už prichádza priestor pre Choč, Západné Tatry a napokon sa pripája aj prvý notoricky známy vrchol z Fatry Veľkej:

Jediný, zato však celonárodne ikonický vysokotatranský končiar vykúka spoza blízkej Magury v Strážovských vrchoch:

V plnej paráde sa následne rozvíjajú dokuky na Veľkú Fatru, postupne doplnené aj Nízkymi Tatrami a Kremnickými vrchmi. Nevieme ako vás, ale nás v redakcii inovecký priezor na výhľadovo dokonale umiestnenú Kráľovu hoľu neomrzí nikdy:

Za ústrednou časťou Kremnického pohoria zakončíme pohľady do vnútrozemia Slovenska až na stojacej vysokej a divej:

Do finále sa však dostávame až po tom, čo vykonáme pokyn „čelom vzad“. Zaiste už teda tušíte, že sa zameriame na aj dvesto kilometrov ďaleké Alpy, pričom v niektorých častiach je to dokonca poriadne za magickou dvestovkou s kulmináciou vzdialenosti až na vrcholci toho, na ktorého sme z Inovca najviac čakali - samého Ötscheru! Určite si hneď všimnete plody výraznej atmosférickej refrakcie v daný deň, ktorá na alpských obzoroch so zdanlivou polohou tesne nad inverzným rozhraním spôsobila zjavný efekt zrkadlenia:

V druhý januárový deň roku 2020 sa teda aj na Inovci diali iné veci! Jánom konečne poprvýkrát (podľa všetkého) zdokumentovaný ötscherský obzor je štandardne najvzdialenejším ďalekým výhľadom, zachytiteľným z najvyššieho vrchu Považského Inovca. Zároveň, práve inovecké končiny sú najvzdialenejším miestom v rámci Slovenska, odkiaľ tento majestátny vrch v Ybbstalských Alpách možno normálne pozorovať.

Nemajte však obavy, určite však týmto mimoriadnym výčinom s Inovcom nekončíme! Budeme naďalej netrpezlivo očakávať kompletné pozorovanie Álp v prirodzenom, teda fatamorgánou nerozvlnenom tvare. Takisto privítame napr. snímky Králického Sněžníka, alebo stále chýbajúce maďarské obzory. Jednoducho, toho čo všetko možno z Inovca vidieť je vskutku nepreberné množstvo. Preto ak milujete výhľady, návštevu tunajšej veže jednoducho nemôžete dlho odkladať.
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Ján Krpelan
Dátum a čas pozorovania:	štvrtok 2.1.2020 okolo 12:45-13:00 (za dňa)
Lokalita pozorovania:	Inovec (Považský Inovec), vyhliadková veža 48.7748817N 18.0416497E (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Ötscher (Ybbstalské Alpy, Rakúsko) 233,2 km
Simulácie UDeuschle:	Hrubý Jeseník , SV-V , Alpy
Fototechnika:	Panasonic DMC-FZ1000