Dnes si prvýkrát na našom portáli ukážeme úspešný výstup zo špecifického typu diaľkového pozorovania - s objektom, nachádzajúcim sa priamo v popredí slnečného (príp. aj mesačného) kotúča. Pomocou dnes už ľahko dostupných praktických kalkulačiek si možno pre ktorýkoľvek kalendárny deň vypočítať bod, v ktorom Slnko/Mesiac vyjde spoza obzoru, resp. zaň zapadne. No ak sa priamo v tomto mieste nachádzajú ďaleké objekty, treba v dni „d“ číhať na ten správny a presný čas. Nie je to však samozrejme také jednoduché ako sa navonok zdá, pretože aj pre tento typ pozorovania musia nastať adekvátne atmosférické podmienky. Prvoradou z nich je neprítomnosť oblačnosti, či inej dobre vyjadrenej obmedzujúcej vrstvy v ovzduší.

Náš pravideľný prispievateľ Richard mal umne naplánované zapadajúce Slnko ako záložnú pozorovaciu možnosť pre prípad, ak by vzhľadom k stavu atmosféry zlyhalo „klasické“ pozorovanie. A práve to sa napokon na bralnatom Veľkom Griči v pohorí Vtáčnik v prvý feburárový deň roku 2020 vyplatilo. Veľkogričský výhľad na západ-juhozápad síce nie je úplne ideálny, pomedzi stromy sa však potrebný priezor nájde. „V urýchlenom tempe, aby som v najhoršom prípade stihol ešte západ Slnka inde, som prišiel na vrchol. Tam bolo pár starších stromov, ale výhľad bol inak otvorený.“, vysvetľuje náš lovec. V momente, keď sa Slnko dostalo do priamej interakcie s obzorom, sa tak mohla začať ohnivá šou s veľmi ďalekým alpským masívom:

Ako vidno, na pre diaľkárov notoricky známej siluete Scheeberga vykreslilo Slnko najprv ľavú časť s dobre identifikovateľným predvrcholom Waxriegel:

No a v okamihu keď bola nad obzorom už len približne polovica kotúča, prichádza najvhodnejší čas na fotku s hlavným schneebergským trojvrcholom:

Aj takáto je teda cesta, akou možno zachytiť superďaleký objekt. „Priamoslnečný“ typ pozorovania síce neoplýva úchvatnou scenériou okolitej krajiny, do spektra možností diaľkového pozorovania však určite právom patrí a môže vypomôcť hlavne keď tradičné pozorovacie podmienky nie sú stopercentné. „Západ Slnka som síce očakával viac vľavo (Heukuppe), ale nakoniec vyšiel presne nad masívom Schneebergu. Bez kontrastu s kotúčom nebolo vidno takmer nič.“, uzatvoril svoje rozprávanie Richard. Mimochodom, vyše 250 km vzdialená Heukuppe by práve z tohto bodu priamo pri vrcholovom smerovníku a triangulačnom kameni nebola kvôli stromom na blízkom svahu zdá sa aj tak pozorovateľná, takže možno tvrdiť, že pozorovateľ zažil vlastne šťastie v nešťastí.

Nášmu pozorovateľovi ďakujeme za ďalší zdarne ulovený kúsok z rybníka „extratriednych“ výhľadov Slovenska. No a v tejto súvislosti môžeme azda prezradiť, čím vás tiež súčasne pozývame nevynechať naše nasledujúce články, že na redakčnom sklade v podaní rovnakého autora evidujeme aj ďalšie pozoruhodné počiny. Do skorého „diaľkočítania“!
 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Richard Ježík
Dátum a čas pozorovania:	sobota 1.2.2020 okolo 16:30-16:45 SEČ (pri súmraku)
Lokalita pozorovania:	Veľký Grič (Vtáčnik) N48.7124510 E18.7135429 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Klosterwappen (Rax-Schneeberg > Schneeberg, Rakúsko) 239,7 km
Simulácie UDeuschle:	Schneeberg (detail)
Fototechnika:	Canon 4000D+Sigma 50-500mm