Len nedávno sme sa do diaľav pozerali zo Sninského kameňa, teraz si pre zmenu vzdialené končiny obzrieme z jeho vyššieho vihorlatského brata, samotnej strechy rovnomenného pohoria. Stalo sa ešte na jar roku 2012, keď nás rovno na Veľkonočný pondelok v studenom vzduchu okupoval výbežok vyššieho tlaku vzduchu.

Návštevu "dvojhlavého" Vihorlatu začneme na východnom vrchole, ktorého skalné útvary umožňujú plnohodnotné výhľady iba smerom na severovýchod-východ. Na úvod namierime pohľad poza Sninský kameň:

Plynule sa východným smerom môžeme presunúť aj na ďalšiu pasáž s poľskými Bieszczadami a postupne ďalej potom už aj s ukrajinskými Poloninami:

Najvzdialenejšia pasáž východného výhľadu ale leží ešte východnejšie, až na Polonine Krasnej:

Nie je to ale na dnes všetko. Za ešte väčšími vzdialenosťami sa však musíme presunúť na ten hlavný bod zo známeho vihorlatského dvojvrcholu. Na severozápade sa nám črtá pekná kompozícia, naše veľhorstvo akoby držalo stráž nad Humenným. K tatranským končiarom je to najďalej pochopiteľne na Kriváň:

Ale ani to ešte nie je konečná. Máme tu totiž aj Tatry Nízke, ktoré budú dnes paradoxne vyššie, teda aspoň čo sa týka hodnoty vzdialenosti pozorovania. Nízkotatranská Kráľovná je identifikovateľná jednoznačne, z Vihorlatu ale možno vidieť aj na kráľov dvor. Východná časť ďumbierskeho masívu síce pretŕča naozaj len nepatrne, s pomôckou v podobe snehovej výzdoby ale niet o jej odhalení pochýb:

Vzájomný pohľad Vihorlat <-> Štiavnica patrí na popredné priečky poradia najvzdialenejších vnútroštátnych výhľadov Slovenska. Diskutovali sme o ňom na našom portáli len nedávno (viď tu) a teraz už teda vieme ako asi vyzerá. Nie je vôbec také jednoduché ho uvidieť, no podarilo sa, a to dokonca za bieleho dňa. Svojou kvalitou síce toto pozorovanie možno až tak neohúri, takže bude zaiste priestor niekedy si ho zopakovať, veľmi ďaleké horizonty sa však rozhodne neukazujú v exkluzívnom prevedení vždy. Práve na tomto príklade ale môžeme názorne vidieť, ako snehom pokrytý objekt napomáha k jeho lepšej viditeľnosti (viď náš teoretický článok na túto tému). Bez ležiacej snehovej pokrývky by Štiavnica za inak rovnakých poveternostných podmienok mohla celkom reálne zostať nepozorova(teľ)nou.

Azda ešte pripomeňme, že pri plánovaní návštevy Vihorlatu je nutné si na webe Ministerstva obrany SR skontrolovať harmonogram vojenských cvičení na území vojenských obvodov v SR . Dnes prezentované lokality totiž ležia na území VO Valaškovce, kam je vstup povolený iba v mimovýcvikových termínoch. Inými slovami, kec še neštriľa :-) 

Vihorlatský vulkán síce spí, je tu teda ale rušno pod paľbou armády. A poriadne ostrieľaný je tento vrchol aj čo sa týka portfólia možných veľmi ďalekých výhľadov. V tomto článku sme ich ešte úplne nevyčerpali, rovnako ako v prípade Sniského kameňa totiž netrpezlivo čakáme, kým sa z týchto miest ukáže i zem rumunská. 

Zhrnutie pozorovania

Pozorovateľ:	Dominik Sabol
Dátum a čas pozorovania:	pondelok 09.04.2012 okolo 10:00-11:00 SEČ
Lokalita pozorovania:	Vihorlat (Vihorlatské vrchy) hlavný vrchol: N48.891238 E22.1135211 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk ) východný vrchol, skaly: N48.8899703 E22.1179897 (zobraziť na mapy.cz  / mapy.hiking.sk )
Najvzdialenejší pozorovaný objekt: vzdialenosti podľa simulátora UDeuschle	Ďumbier? (Ďumbierske Nízke Tatry) 180,9? km  Štiavnica (Ďumbierske Nízke Tatry) 179,9 km
Simulácie UDeuschle:	hlavný vrchol -> Z-SZ , východný vrchol -> SV-V
Fototechnika:	Pentax K1000 + teleobjektív Osawa (max. ohnisko 310 mm)