Nikdy nestrácať vieru a nádej bezo zbytku platí aj v diaľkárskom kontexte. Aj z toho „najsmutnejšieho“ kopčeka sa dá uvidieť až do „nekonečna“, pričom pri fantastických podmienkach.

Spoločná kompozícia našich veľhôr v pozadí značne vzdialeného veľkého sídla býva vždy zásahom, ktorý nadchne najmä, no určite nielen miestnych.

Medzinárodný deň žien bol v tomto roku 2020 na časti západného Slovenska aj dňom medzinárodných obzorov.

K začínajúcej Veľkej noci si dáme paradoxne vianočný darček v podobe úlovku, ktorý sa pred zrakom a objektívmi diaľkozrakých na streche Bielych Karpát neobjavuje na požiadanie.

Makovica rozhodne nebola prázdna a tí menší opakovane dokázali svoju veľkosť. Vitajte pri (nielen) Rodne 2, ktorá tentoraz zažiarila, čuduj sa svete, medzi intenzívnymi slnečnými lúčmi!

Lovci diaľok na Slovensku snívali o tomto pozorovaní svoje najtajnejšie sny. Napokon sa skvostný unikát spravodlivo podarilo zlapať, nepochybujeme, tomu najzaslúženejšiemu z nich.

V jeden krásny teplý deň sa ustavičný lovec opäť raz nepokojne ošíval. Hlavným symptómom novej slovenskej diaľkovej „premiérovky“ boli napokon páliace ruky.

V čase keď ľudia skákali po stromoch, uvideli aj cez 280 km ďaleko. A neprekážal im v tom ani nejaký paranoidný piatok trinásteho!

150-kilometrový rázovitý obecný dohľad z nížiny ako príjemné rýchle občerstvenie uprostred tohtoročnej diaľkovej hostiny.

Po zhliadnutí ďalšieho extra výčinu v podaní nezastaviteľného pozorovateľa vám jednoducho nezostane nič iné, než konštatovať: „Jež(í)kovi voči!“