Extraordinárny zimný deň priniesol paradoxne ďalšie žhavé dôkazy do pomyselnej súťaže o výhľadovo najvšestrannejší kopec Slovenska.

V súvislosti s minulotýždňovým rekordným počinom si mnohí z vás zaiste túto otázku položili: ako často asi možno vidieť Alpy z Veľkej Fatry? My sme hľadali aspoň čiastočnú odpoveď v meteorologických údajoch.

Principiálne mimoslovenské (hoci len tesne) ďaleké pozorovanie, ktorému však patria len tie najvyššie prívlastky: vzdialenosťou, autorstvom a obzvlášť dvojnásobne poctivým prevedením.

Schovaný-neschovaný, pozorovateľ ide! Výdatná refrakcia a biele šaty hľadaného však predsa len túto úctyhodnú vnútroštátnu diaľ odhalili.

Neskorojesenným mrazivým dotykom pohladený obľúbený slovenský vrchol, obľúbená inverzná scenéria a ako hlavný objekt programu obľúbený pozorovací cieľ v neobyčajnej XL veľkosti. Odolať je ťažké.

Tento výstrel zasiahol na najďalekejšej bielokarpatskej výhľadovej poľovačke „iba“ druhý najžiadanejší cieľ. V žiadnom zmysle však nepretrváva ani len najmenší dôvod hádzať do žita fotoaparatúru, ani priaznivecký zrak.

Západ Slnka na hrade týčiacom sa nad priľahlým malebným krajom a v tejto scenérii vzdialené Alpy. Ideálna konštelácia na príjemnú, možno aj nezabudnuteľnú večernú prechádzku, čo poviete?!

Tá istá maximálna supervzdialenosť z bielokarpatskej strechy v o niečo pozmenenej, pričom však stále pozoruhodnej forme. A k tomu pár drobností navrch.

Územie Slovenska figurujúce tentokrát len ako tranzitná oblasť poriadne ďalekého výhľadu, ktorý má však do seba rozhodne niečo extra.

Richard sa vracia, alias pri ďalšom pokuse už mohylou ozdobené Bradlo vydalo aj svoje najvzdialenejšie výhľadové ozdoby.